Kalná voda spod Kremenca

V priebehu jedného dňa, 14. júla, sa uskutočnili dva festivaly s rovnakým názvom „Kremenec – 2012“. Jeden na hore Kremenec, druhý v obci Nová Sedlica, na slovenskej strane. Predošlé roky sa festival vždy usporadúval na hore. V roku 2007 ho zakladali mladí entuziasti, viac menej ako súkromné osoby, ktoré sa trocha asociovali s nejakou rusínskou organizáciou, či to už bola Zakarpatská oblastná nadácia „Rusínska škola“ z Užhorodu, alebo s Rusínskou obrodou na Slovensku, teda s organizáciami, ktoré vstúpili do Svetového kongresu Rusínov. Jeden rok bol veľmi aktívny v organizácii festivalu aj „Klub Rusínov“ z Prešova. Na Kremenci je miesta dosť pre všetkých, bolo by dobré, aby každý svojou časťou podporil túto snahu!  

Počas prvých rokov neexistovala takmer žiadna finančná podpora, no napriek tomu na tom mladí entuziasti pracovali a boli úspešní. Tento festival pod Kremencom – stretnutie mladých, interfest, nemá takmer nič spoločné s dnes tak módnymi „hudobno-tanečnými“ festivalmi – zábavami. Ciele festivalu Kremenec sú celkom iné. Vysoko v horách, na štátnej hranici troch štátov, sa už päť rokov stretáva rusínska mládež z Ukrajiny, Slovenska a Poľska. Boli tu už aj hostia z Českej republiky, Srbska, USA, Kanady, Mexika... Prichádzajú aj Rusíni (a nielen Rusíni) staršej generácie – teda všetci, ktorí veria v rusínske obrodenie. Večeri pri vatre pod hviezdami, živá diskusia o problémoch v rusínstve, stretnutia a priateľstvá, prísaha vernosti svojmu národu, ktorú tu na hore Kremenec dávajú absolventi rusínskych škôl Podkarpatia (dočkáme sa aj absolventov zo Slovenska?), mnohé akcie, prechádzky na okolité vrchy, ako Veľká Ravka, ale aj prekrásne rusínske piesne, ktoré je počuť na Poloninami. Všetky naše akcie priťahujú pozornosť mnohých turistov z európskych krajín, ktorí v ten deň vyšli na horu Kremenec. Oni taktiež niečo vedia o karpatských Rusínoch a našej kultúre. Mnohí z nich sa so záujmom fotia s nami pod rusínskou vlajkou. Ani turistika tu pre mladých Rusínov nie je na poslednom mieste, pretože mnohí majú chuť ísť na Kremenec, do lona neporušenej karpatskej prírody, len je potrebné trochu im pomôcť, aby sa mali ako dopraviť pod Kremenec.

Prečo teda Rusínska obroda len niekoľko dní pred interfestom „Kremenec – 2012“ upovedomila cez internet, že organizuje osobitne svoj festival v obci Nová Sedlica? Vieme, že na Kremenec vyšla len „Rusínska škola“ a niekoľko málo Rusínov zo Slovenska a Srbska, ktorí uskutočnili 5. interrusínsky festival (14. – 15. júla). Ale mnohí, hlavne mladí ľudia zo Slovenska, neprišli, pretože nemal kto zorganizovať autobus. Myslím, že dôvodom sú peniaze, konkrétne grantové dotácie, ktoré neboli použité na osoh Rusínov.

Na náš festival sa nedajú minúť bohvieaké peniaze! Pretože každý účastník si v ruksaku nesie proviant na dva dni atď. Organizátori festivalu by mali mať na starosti len informovanie o festivale skrze rusínsku tlač a internet, prípravu nejakých suvenírov a atribútov festivalu a prihlásiť zainteresovaných ľudí, prípadne hostí, teda tých, ktorí s nami majú záujem vystúpiť na horu. A samozrejme, najdôležitejšia vec, zorganizovať autobus pre účastníkov.

O túto organizačnú prácu pre turistov zo Slovenska by sa za posledné tri roky mala starať Rusínska obroda a jej aktivisti, pretože ona dostáva grant na Kremenec ( rok 2012 – 800€, rok 2011 1600€, rok 2012 - ?) z Úradu vlády, ale vždy je tomu akosi inak. Organizácia sa deje vďaka aktivitám účastníkov z Ukrajiny, ktorí nemajú žiadnu (!) finančnú podporu od ukrajinskej vlasti, ktorí musia zápasiť s pohraničiarmi, čo držia uzamknutú hranicu, ale títo aktivisti napriek tomu každoročne dovedú najviac účastníkov – od 20 do 30 osôb.

V roku 2010 Rusínska obroda (ROS) na Kremenec neprišla. Prečo? Pretože V. Protivňák sa vtedy ako predseda ROS stal obeťou svojho dobrodružného plánu. Namiesto toho, aby zorganizoval mládež na Kremenec, V. Protivňák priviezol z Kamienky folklórny súbor na festival do Habury. Megalomanský plán vyzeral veľmi presvedčivo: „Barvinok“ pôjde zaspievať na festival do Habury a keď budú dopravné prostriedky na prevoz, potom dôjdu na Kremenec. Ako sa to skončilo vieme veľmi dobre: Po vystúpení sa „Barvinok“ už nechcel štverať na žiaden Kremenec.  Takže ROS sa na „Kremenec“ vykašlala. A my sme mlčali, pretože sme dúfali, že sa o to na ďalší rok V. Protivňák postará lepšie. V roku 2011 ROS znova priviedla na Kremenec len nejakých 5 – 6 svojich aktivistov. Pravdaže, spolu so Svetovou radou Rusínou, uvedenou ako organizátorom akcie, ich bolo spolu 22. Postarali sa o „občerstvenie“ a podobné veci pre seba, ale na to, aby finančne podporili „Klub Rusínov“, ktorý aktívne volal mladých na Kremenec cez internet a zaplatil autobus z Prešova, už nejako peniaze nezostali. Takže jednu skupinu Rusínov zo Slovenska ťahal na horu entuziazmus, zatiaľ čo druhá skupina sa na horu vyviezla na „grante“. A Rusíni znova mlčali. Bolo nás na Kremenci spolu 70 osôb z piatich krajín. „Info Rusín“ hneď po festivale písal, že nás bolo sto a srbský „Ruthenpres“ táral o dvesto (!) účastníkoch.

Nie je sa čomu diviť, že tento rok Rusínska obroda (spolu so  Svetovou radou Rusínov, uvedenou ako organizátorom festivalu) zorganizovala svoj vlastný festival v dňoch 13. a 14. júla. Ich plagát poukazoval na bohatý program: večer veselý hudobný program, zábava, ohňostroj a ráno výstup na Kremenec. Nebudem sa tu obšírne vyjadrovať o tom, že to bol festival pre desiatich ľudí a že entuziazmus Svetovej rady Rusínov vydržal len prvú časť programu.  Vydržal však avanturizmus všade na internete (po vzore Homéra) vypisovať lži o úspešnosti výstupu členov Svetovej rady Rusínov spolu s Kongresovov komisiou Svetového kongresu Rusínov na Kremenec. Citujem túto hlúposť (z blogu M. Bobinca): „V sobotu ráno (14. júla) takmer všetky delegácie začali s výstupom na horu Kremenec, ktorý trval tri a pol hodiny. Na hore Kremenec bolo prečítané vyhlásenie.“

Musím konšatovať: V. Protivňák spolu so Svetovou radou Rusínov sa znova vykašlali na „Kremenec“. „Svoj“ festival na Kremenec nedoviedli, odsedeli si ho v Novej Sedlici a príchod iných účastníkov zo Slovenska týmto pádom paralyzovali. A čo ďalej? Možno nám netreba Kremenec? A možno naopak, prišiel čas zaviesť medzi rusínskych funkcionárov demokratické spôsoby činnosti, a nielen vziať grant a verejne podávať správy o využitých peniazoch! Len aby každý úradník Slovenskej republiky, prípadne miestna rusínska organizácia vedeli: Grant bol využitý na osoh rusínstva! Ale na „občerstvenie“ s ohňostrojom!?

Mgr. Valerij Paďak, CSc., člen Svetovej akadémie rusínskej kultúry