Karlovarský glóbus získal Môj Nikifor

Praha/Karlove Vary (TASR) Film Môj Nikifor poľského režiséra Krzysztofa Krauzea získal v sobotu večer hlavnú cenu 40. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Spolu s Krištáľovým glóbusom si tvorcovia filmu odniesli z galavečera v karlovarskom hoteli Thermal aj šek na sumu 20 000 dolárov. Film Môj Nikifor sa západočeskom kúpeľnom letovisku spomínal na záver festivalu opakovane: režisér Krzysztof Krauze bol ocenený porotou za najlepšiu réžiu a osemdesiatročná poľská herečka Krystyna Feldmanová za najlepší ženský herecký výkon. Herečka pritom stvárnila postavu známeho naivného maliara Nikifora Krynického.

Karlovarský festival ponúkol divákom od začiatku júla vyše dvesto celovečerných filmov, z toho 16 v svetovej premiére. Projekcie vyše 500 filmových predstavení navštívilo takmer 124 000 divákov. Divácku cenu získal kanadský film režiséra Sébastiena Rosea Môj život s otcom. Zvláštna cena poroty pripadla izraelskému režisérovi Eyalovi Halfonovi, ktorý na český filmový festival priviezol film Taká krásna krajina. Najlepším mužským hereckým výkonom bol podľa poroty výkon talianskeho herca Lucu Zingarettiho v snímke Za bieleho dňa. Zvláštne uznanie poroty si odniesol japonský režisér Sion Sono za film Večera u Noriko. V sekcii Na východ od Západu u jury zabodoval a získal hlavnú cenu rusko-rakúsky film Ragin ruského režiséra Kirilla Serebrennikova. O priazeň divákov aj poroty v Karlových Varoch bojoval aj česko-slovenský film slovenského režiséra Martina Šulíka Slnečný štát. Od poroty ale film žiadnu cenu nezískal.

Dodatok (www.rusyn.sk)
Nikifor (1895-1968), Rusín (Lemko) vlastným menom Epifan Drowniak, samotár, s vadou reči a sluchu sťažujúcimi mu kontakt s okolím, často bez prostriedkov na živobytie, s nepodajným duchom, so silnou vôľou k prežitiu a k realizácii svojich maliarskych schopností. Považoval sa za maliara profesionála, svoje obrazy signoval ako „Nikifor Matejko“. Jeho najstaršie zachované diela pochádzajú spred roku 1920. Všeobecné odhalenie talentu maliara nastalo až po 2. svetovej vojne a to vďaka manželom Alžbete a Andrejovi Banachovcom. Vďaka im našli jeho obrazy miesto na mnohých výstavách a v prestížnych galériách Európy a USA. Sláva a uznanie sa stali osudom Nikifora v posledných rokoch jeho života. Svojím spôsobom sa tešil, ale bol už veľmi utrápený chorobami. Vďaka opatere a priazni Mariána Wlosiňského prežil koniec života dôstojne. Zomrel v nemocnici v Foluszi, pričom maľoval do svojej ostatnej chvíle. V poľskom kúpeľnom meste Krynica sa nachádza múzeum Nikifora. O skromnosti fenomenálneho maliara sa traduje jedna historka. Keď mu prvýkrát ponúkli miesto na spanie v lôžku s posteľnou bielizňou, tak ráno ho našli spať vedľa na zemi. Nechcel narušiť tu bielu krásu....