Karpatská kraslica ponúka takmer 800 exponátov

 

Sviatky jari sú blízko a k nim už oddávna patria tradičné symboly. Kraslice, pisanki či jednoducho veľkonočné vajíčka sú neodmysliteľnou súčasťou slovanských tradícií. Tieto tradície približuje výstava kraslíc v Humennom. Návštevníci môžu obdivovať rôzne techniky zdobenia vajíčok od vyškrabávania cez batikovanie až po drôtovanie.

Slávnostným programom v koncertnej sieni Vihorlatského múzea otvorili vo štvrtok už 19. ročník výstavy Karpatská kraslica. Plná koncertná sieň tlieskala folklórnym speváčkam, ktoré vhodne dotvorili atmosféru podujatia."Zdobenie kraslíc je jednou z najstarších tradícií. Zafarbené vajíčka majú bohatú tradíciu u všetkých slovanských národov. Tvorili neodmysliteľnú súčasť sviatkov jari," uviedol výstavu riaditeľ múzea Vasiľ Fedič.
 

Výstava ponúka takmer 800 kraslíc
Karpatská kraslica začala ako výstava niekoľkých regionálnych kraslíc na chodbe múzea. Dnes je to medzinárodná výstava v reprezentatívnych priestoroch. Návštevníci môžu obdivovať tvorbu 50 autorov z celého Slovenska, ale hlavne z horného Zemplína. Okrem nich sú v tomto roku súčasťou výstavy aj vajíčka z Poľska, Ukrajiny a Českej republiky. Riaditeľ múzea neskrýval spokojnosť. "Myslím si, že výstava sa podarila. Je kvalitne pripravená a osadená do reprezentačných priestorov. Návštevníci môžu obdivovať takmer 800 kraslíc. Množstvo ľudí je živým dôkazom, že výstava je zaujímavá," povedal.
 

Karpatská kraslica by sa mala zmeniť na festival
Riaditeľ Vihorlatského múzea Vasiľ Fedič predstavil aj víziu do budúcnosti. "Táto výstava má svoj postupný vývin, snažíme sa spolupracovať so špecializovanými múzeami, ktoré sa tejto oblasti naplno venujú. Budúci rok bude jubilejný 20. ročník Karpatskej kraslice. Máme predstavu, že sa výstava už v budúcom roku zmení na festival," uviedol. Dodal, že okrem samotnej výstavy by malo mať podujatie širší záber. Radi by vydali reprezentačnú publikáciu o krasliciach a urobili program pre ľudí aspoň na 3-4 dni.

Návštevníci: Sú to umelecké diela
Mária Maruničová prišla na výstavu s príbuznými. "Výstava bola pekná, dnes som tu bola prvýkrát. Obdivovala som tie výtvory. Rada by som vajíčka podobne ozdobila aj doma, ale netrúfam si," povedala.
Dámam v dôchodkovom veku sa výstava takisto veľmi páčila. "Výstavu navštevujeme pravidelne každý rok. Aj program sa nám páčil, jednoducho krásna výstava. Sú to hotové umelecké diela," zhodli sa.
Pani pridala aj svojské vysvetlenie výrazu kraslica. "Preto sa volajú kraslice, lebo sú krásne," povedala s úsmevom.

Marián prišiel s rodinou a výstava ho prekvapila. "Som tu prvýkrát a som milo prekvapený. Najprv som ani nechcel ísť, ale presvedčili ma. A teraz som rád, že som tu. Je tu veľa zaujímavých kraslíc a niektoré techniky som dodnes ani nevidel," povedal. Dodal, že výstavu určite navštívi aj o rok.
 

Autorov kraslíc ocenila odborná komisia
Záver programu patril odovzdávaniu cien autorom, ktorých vybrala odborná komisia. Ocenený bol Jozef Hvozdík zo Sečoviec za použitie originálnej techniky a aplikovanie prírodného materiálu. Helena Murgová z Rokytova pri Humennom za udržiavanie tradičnej techniky batikovania. Ľudmila Fecurová zo Slovenskej Kajne za škrabanú techniku a rôznorodosť motívov. Marta Javorská z Humenného za hľadanie nových možností výzdoby kraslíc a náročné prevedenie zložitých vzorov pri perforovanej technike zdobenia. Jarmila Lattová zo Stakčína za farebne zjednotenú kolekciu. "Od minulého ročníka oceňujeme aj tých, ktorí sa najčastejšie zúčastňujú výstavy a dbajú o dodržiavanie tradícií zdobenia kraslíc," povedal Fedič. V tomto ročníku si cenu prevzal Michal Pasternák. Ako tvorca sa zúčastnil sedemnástich ročníkov výstavy a každoročne pomáha s jej inštalovaním. Pán Pasternák nám priblížil, ako sa dostal k zdobeniu vajíčok. "Mama aj sestry maľovali kraslice a pritom som sa niečomu priučil. Väčšinou sa venujem batikovaniu, ale skúšam aj iné techniky, aby som to vedel porovnať. Momentálne skúšam drôtovanie." Doplnil, že zdobenie kraslíc zaberie veľa času a preto sa tomu venuje hlavne v zime.

Výstava kraslíc vo Vihorlatskom múzeu v Humennom potrvá až do 29. apríla.
 

Ondrej Petričko