Karpatsko-duklianska operácia

Karpatsko-duklianska operácia bola uskutočnená od 8. septembra do 28. októbra 1944 ako súčasť východokarpatskej operácie. Útočná operácia vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. Ivana Jefimoviča Petrova. Jej úloha tkvela v spojení povstaleckých síl SNP so sovietskymi armádami. Zámerom bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. septembra 1944 skupiny armád „A“) v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. Kirila Semionoviča Moskalenka v smere Krosno - Dukla - Prešov. Ľavé krídlo zabezpečovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. Andreja Antonoviča Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz - Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala 2. letecká armáda.

Sovietskym jednotkám sa už v úvode operácie podarilo prelomiť nepriateľskú obranu, ale rýchla a účinná reakcia z nemeckej strany viedla k rýchlej zmene pomeru síl. Postup vojsk 38. armády, v zostave ktorej bojoval aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR, sa spomalil. Boje nadobudli zdĺhavý a vyčerpávajúci charakter. Sovietske vojská a jednotky 1. čs. armádneho zboru museli prekonať protivníkom húževnato bránené priečne horské pásma a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Po preniknutí do priestoru južne od priesmyku bol však ich postup zastavený. Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. Bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do Rumunska, prípadne do východného Maďarska, kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk.

Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky Východných Karpát a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných. Straty 38. armády predstavovali 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných. 1. čs. armádny zbor mal 1 630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4 069 ranených.

-i.v.-