Karpatsko-duklianska operácia (8. 9. – 28. 10. 1944) 

Karpatsko-duklianska operácia — útočná operácia sovietskych vojsk 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva a novovytvoreného 4. ukrajinského frontu generála Ivana Jefimoviča Petrova (*1896, †1958) uskutočnená 8. 9. – 28. 10. 1944 ako súčasť východokarpatskej operácie. Odohrávala sa v juhových. Poľsku a na severových. Slovensku vrátane Dukly (dnes mesto v Poľsku) a Duklianskeho priesmyku. Jej cieľom bolo zničenie nepriateľských síl nemeckej Skupiny armád Severná Ukrajina (Heeresgruppe Nordukraine; od 23. 9. 1944 názov Skupina armád A, Heeresgruppe A) generála Josefa Harpeho (*1887, †1968) vo vých. Karpatoch a rýchly prechod sovietskych jednotiek na Slovensko v úsilí poskytnúť pomoc povstaleckým silám SNP. V priestore operovala nemecko-maďarská armádna skupina Heinrici generála Gottharda Heinriciho (*1886, †1971) zložená z nemeckej 1. tankovej armády a 1. maďarskej kráľovskej armády, vzdušnú ochranu jej zabezpečovali eskadry 4. leteckej flotily generála Alexandra Holleho (*1898, †1978), koncom septembra 1944 nahradeného generálom Ottom Desslochom (*1889, †1977).

Podmienkou splnenia cieľov karpatsko-duklianskej operácie bol prvok prekvapenia a vysoké tempo útoku. Rýchly prelom Nemcami dobre opevneného karpatského masívu mal uľahčiť ústretový úder dvoch divízií slovenskej armády z priestoru vých. Slovenska do nemeckého tyla a aktívna činnosť partizánov, ktorá mala viazať sily protivníka a komplikovať jeho presuny k pásmam prielomu. V úsilí pripraviť útok v čo najkratšom čase však nebola venovaná dostatočná pozornosť viacerým kľúčovým faktorom (napr. náročnému horskému terénu), čo spolu s nepriaznivým počasím zapríčinilo výrazné spomalenie operácie a veľké množstvo obetí (napr. aj v dôsledku obmedzenej možnosti nasadenia leteckej a delostreleckej podpory).

Ako prvá rozpútala boje zosilnená 38. armáda generála Kyryla Semenovyča Moskalenka (*1902, †1985) pôsobiaca na ľavom krídle 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva, podporovaná letectvom 2. leteckej armády generála Stepana Akimoviča Krasovského (*1897, †1983). V zostave 38. armády bojoval aj Prvý československý armádny zbor v ZSSR (veliteľ generál Jan Kratochvíl, *1889, †1975; od 10. 9. generál L. Svoboda) a 12. – 19. septembra aj Druhá československá paradesantná brigáda v ZSSR. Hlavný úder bol vedený z priestoru mesta Krosno (dnes v Poľsku) v smere na Prešov a ľavé krídlo mali útokom z priestoru mesta Sanok (dnes v Poľsku) v smere na Medzilaborce zabezpečovať pravokrídlové divízie 1. gardovej armády generála A. A. Grečka zo zostavy 4. ukrajinského frontu. Bojová činnosť obidvoch zväzkov sa rozvíjala za situácie, keď po odzbrojení slovenských divízií (nemecká vojenská operácia Kartoffelernte) nebolo možné koordinovať akcie so slovenskou armádou. Sovietskym jednotkám sa hneď v úvode operácie podarilo prelomiť nepriateľskú obranu, mimoriadne rýchla a razantná nemecká reakcia však zminimalizovala moment prekvapenia, a postup jednotiek 38. armády sa tak výrazne spomalil. Dňa 9. 9. 1944 prešla do útoku aj časť síl 1. gardovej armády generála Grečka operujúcej na pravom krídle 4. ukrajinského frontu generála Petrova. Nemecké jednotky sa silno bránili, pri organizovaní odporu veľmi účinne využívali terénne podmienky a pripravené opevnenia na obranných čiarach, úporne držali každý vŕšok a každú obec, a to aj vďaka daždivému počasiu a hustej hmle, ktoré sťažili pohyblivosť ťažkej bojovej techniky sovietskych útočníkov a znemožnili nasadenie letectva. Ofenzíva sa postupne menila na zdĺhavý boj o ovládnutie horských hrebeňov, rýchly úspech neprinieslo preskupenie síl ani zmeny v prekladaní smerov hlavného úderu.

Od 13. 9. útočili aj hlavné sily 4. ukrajinského frontu, ktoré paralelne s akciami na severovýchode Slovenska uskutočnili karpatsko-užhorodskú operáciu. V rámci nej útočil zvyšok zosilnenej 1. gardovej armády, ktorú zľava podporovali zväzky 18. armády generála Jevgenija Petroviča Žuravľova (*1896, †1983) a letecky zabezpečovali lietadlá 8. leteckej armády generála Vasilija Nikolajeviča Ždanova (*1896, †1956). Pôvodne plánovaná samostatná operácia jednotiek 1. gardovej armády sa postupne rozvinula na frontovú operáciu, ktorá mala útokom na podstatne širšom fronte, než na akom prebiehala karpatsko-duklianska operácia, znemožniť Nemcom slobodu manévrovania a podporiť zúfalé útoky 38. armády. V smere Humenné – Michalovce útočili vo vzájomnej súčinnosti hlavné zoskupenia 4. ukrajinského frontu generála Petrova a pod ich údermi bol nepriateľ donútený k ústupu na hlavný karpatský hrebeň prechádzajúci pozdĺž hraníc. Zväzkom generála Moskalenka sa až 6. októbra 1944 podarilo prekonať niekoľko húževnato bránených horských pásem a ovládnuť Dukliansky priesmyk, následne však museli sovietske a československé vojská viesť ťažké boje o východy z Karpát, v dôsledku čoho sa ich postup neďaleko priesmyku definitívne zastavil.

Bojová činnosť zväzkov obidvoch armád vo veľmi zúženom frontovom pásme vošla do československých vojenských dejín ako jedna z najťažších a najkrvavejších vojenských operácií uskutočňovaných na našom území (tzv. Údolie smrti asi 4 km severových. od Svidníka bolo 25. – 27. októbra miestom najväčšej tankovej bitky karpatsko-duklianskej operácie). Prvýkrát vo vojenskej histórii bol v bojoch na širokom fronte prekročený mohutný viacnásobne opevnený a silno bránený horský masív, ktorého zdolaním sa otvoril strategický smer Karpaty – Praha. Karpatsko-duklianskej operácie sa zúčastnilo asi 150-tis. sovietskych vojakov a asi 16 700 československých vojakov Prvého československého armádneho zboru v ZSSR a asi 100-tis. nemeckých a maďarských vojakov. Bilancia bojov: 21-tis. mŕtvych a asi 89-tis. ranených sovietskych vojakov, asi 1 800 padlých a asi 4 500 ranených príslušníkov Prvého československého armádneho zboru v ZSSR, podľa nemeckých zdrojov 20 – 25-tis. mŕtvych, ranených a nezvestných (tzv. nenávratné straty) na nemeckej strane, podľa sovietskych zdrojov boli straty vyššie.

ENCYKLOPÉDIA BELIANA

zdroj:
https://beliana.sav.sk/heslo/karpatsko-duklianska-operacia

foto: KDO