Karpatský Tibet“ očami humenských fotografov

Doma, medzi Rusínmi, som často počula vetu: „Zabýli na nas, jak Christós na Karpáty.“ (Zabudli na nás, ako Kristus na Karpaty). Rusíni, starobylý horský národ žijúci pozdĺž severných a južných svahov Karpát, v ktorom bytostne prežíva láska k Bohu a úcta k rodnej hrude. Kraj Rusínov nazývajú tiež „karpatský Tibet“ pre svoj vzťah k duchovnu, tradičnému konzervativizmu, ale aj pre pou žitie identických asimilačných postupov v histórii národnosti, ktorá žije na teritóriu piatich štátov. Pokora, ubité sebavedomie, hľadanie harmónie voči majorite, ku ktorej v tej ktorej dobe Rusíni patrili, sú hádam pre túto národnosť osudovou devízou v budúcnosti. Ikona pop-artu A. Warhol hovoril, že je to krajina odnikadiaľ.

 

A v tejto veľmi geomorfologicky členitej krajine sa doposiaľ zachovali pôvodné lesy, až tristoročné drevené cerkvy, originálna ikonografia, cyrilika, mystickosť obradov, karpatské prostopinie, zvyky a folklór nepredstaviteľnej kultúrnej hodnoty. Výstavu s príznačným názvom Rusíni sprístupnilo uplynulý týždeň v priestoroch dvorany ministerstva kultúry v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. Je prvým pokusom odprezentovať tému Rusínov prostredníctvom fotografie v tvorbe viacerých autorov, ktorí sa jej programovo venujú.

 

Daniela Kapráľová si pre svoju fotografickú tému vybrala osobnosť svojej mamy a krásny vzťah rodičov žijúcich v Stakčíne. Cez nich podáva obrazovú správu o ľudskosti, pravdivosti citov a stareckej kráse ženy, ktorá ani po rokoch nič nestratila zo svojho ja, svojej vnútornej slobody a detskej čistoty. Autorkina reč je plná úcty a lásky k fotografovanému objektu. Fotografie Tomáša Leňa vytvárajú strhujúci fotografický príbeh o Rusínoch spod Bukovských vrchov, o ich každodenných radostiach i žiaľoch. Je to senzitívny, lyrický pohľad na život dedinčanov od Novej Sedlice až po Ubľu, kde autor využíva poctivú, klasickú reč fotografie a posúva ju k magickosti a výtvarnosti v dokumente. Fotograf Jozef Lauruský si pre svoj výstavný súbor o Rusínoch vybral monofigurálne kompozície a portréty zástupcov tejto menšiny v ich prirodzenom prostredí. Sú to prostí ľudia, s ktorými sa autor dobre pozná a trávi veľa času. Psychologické, sociálne portréty a silná výtvarnosť fotografií hovoria o citlivosti a profesionalite autora. Jozef Ondzík vo svojom fotografickom cykle navštívil vymierajúcu dedinku Miková, rodnú obec Andyho Warhola, aby v nej hľadal asociačné stopy, odtlačky po tejto „star“ pop-artu. Autorov jemný nadhľad, intuícia a úprimnosť k prostrediu priniesli pozitívum v podobe zachytenia pokojného plynutia času aj ľudí v Mikovej v protiklade s jej veľkou osobnosťou Andrijkom Varcholom.

PaedDr. Daniela Kapráľová