Kaštieľ pod hradom Ľubovňa má byť hotový v máji

Barokový kaštieľ pod ľubovnianskym hradom opravujú. Po dokončení v ňom má byť depozitár, ale zároveň aj múzeum pre verejnosť. 

Prešovský samosprávny kraj, Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni a Agentúra regionálneho rozvoja PSK vykonávajú náročnú rekonštrukciu barokového podhradia Hradu Ľubovňa.

Prvým objektom rekonštrukcie je barokový kaštieľ z 18. storočia,  ktorý ešte obývali poslední súkromní majitelia Hradu Ľubovňa – Raiszovci a Zámojskí. Už od 18. storočia sa pod hradom v Ľubovni rozvíjal čulý hospodársky život. Celé barokové podhradie sa po odchode posledných súkromných majiteľov Zámojských z hradného panstva dostalo do havarijného stavu.
 

Z kaštieľa má byť otvorený depozitár
S prácami sa malo pôvodne skončiť v apríli 2014. Riaditeľ múzea Dalibor Mikulík však aktuálne uviedol: „Ukončenie je naplánované na máj.“ Úprava kaštieľa mu robí najväčšiu radosť. „Osobne sa  momentálne teším z náročnej rekonštrukcie barokového podhradia. Už nevyhnutne potrebovalo opravu.“
 

Po skončení rekonštrukcie by mal objekt slúžiť ako administratívna a depozitárna budova hradu.
Pred verejnosťou neostane však skrytý.  „Časť chceme v roku 2015 sprístupniť aj verejnosti v podobe otvoreného depozitára historických kníh a kachlíc. Dnes je to moderný trend sprístupňovania predmetov kultúrnej hodnoty,“ povedal Mikulík.
 

História
Podhradie kedysi patrilo poľnohospodárstvu
Súčasťou podhradia bol aj najstarší kamenný liehovar na území strednej Európy a tiež pivovar, ktorý sa po ukončení činnosti na Hrade Ľubovňa presťahoval do podhradia.
Na majeroch na území ľubovnianskeho hradného panstva sa pestovalo žito, pšenica, ovos, hrach. Choval sa tu i dobytok. Poľnohospodárske plodiny sa prerozdeľovali medzi ostatných výrobcov, napríklad časť jačmeňa sa dávala pivovarníkom. Výnosy sa aj predávali, alebo dávali do chudobinca.
Tento popis jasne ukazuje, že podhradie bolo orientované na poľnohospodárstvo.

Jana Pisarčíková