Kauza AstraZeneca: Krvné zrazeniny nie sú veľký problém, tým je ich mediálne ututlanie

Kým liberálne médiá na Slovensku riziko popierali, v Rakúsku správa o smrti, ktorú vyvolala vakcína, jednoducho zmizla. 

Vecne vzaté, nie je to veľký problém. Teraz, keď konečne aj EMA priznala súvislosť medzi vakcínou AstraZenecy a veľmi zriedkavými krvnými zrazeninami, dá sa ten problém rozumne riešiť.

Vakcína od AstraZenecy je vysoko účinná, príbeh pandémie vo Veľkej Británii to pôsobivo ukazuje a dokonca lekári z Greifwaldskej univerzity, ktorí vedecky dokázali telesnú príčinu tej zriedkavej reakcie na vakcínu, vyzývajú na očkovanie AstraZenecou: „Covid je oveľa, oveľa nebezbečnejší.“ Ak sa taká trombóza deteguje včas, je vraj pomocou antikoagulancií liečiteľná. Greifswaldčania a iní pátrajú horúčkovito po zriedkavej kombinácii, ktorá vyvoláva ten neželaný vedľajší účinok. Trochu šťastia a krvné zrazeniny už čoskoro nehrozia.

Kým sa nedajú takéto veľmi zriedkavé úmrtia vylúčiť, dá sa obmedziť riziko. Nemecko (aj iné krajiny) urobili radikálne rozhodnutie: odteraz očkujú AstraZenecou už len seniorov a mladší, ktorí už dostali prvú dávku Astry, dostanú druhú dávku od iného výrobcu.

Nemecko urobilo to jediné správne. Niektorí tam síce kritizujú opakované prehodenie očkovacieho plánu, ja však Nemcom tlieskam, je to – čo tu tak často chýba - reakcia na novú skutočnosť. Tie trombózy sa vyskytujú najmä u žien pod 55 rokov, súčasne je tu stále obrovská masa nezaočkovaných nemeckých seniorov, Nemci tak zabijú dve muchy jednou ranou. Nikto sa toho nemusí báť, len tak sa obnoví dôvera v očkovací proces.

Keďže Slovensko stavilo do veľkej miery na AstraZenecu, je v zložitejšej situácii, nemôže len tak napodobniť elegantné nemecké riešenie. Trochu vám „pomôže“, že AstraZeneca bude ešte veľmi dlho najnespoľahlivejším dodávateľom vo štvrťtisícročia dlhej histórii očkovania, zazmluvnené množstvo dodá asi po pandémii. Veľmi vám naozaj pomôže, že dostanete z 10 miliónov Pfizerov, ktoré EÚ dostane už v druhom kvartáli tohto roku, 602 255 dodatočných dávok.

Inak, k tejto obrovskej dodávke ste sa dostali ako slepá sliepka k zrnu, do veľkého boja o rozdelenie 10 miliónov vakcín sa slovenská vláda nijako nezapojila. Považujete to za normálne? A, mimochodom, máte na sklade ďalších 200 000 dávok, ktoré by zachránili stovky životov. A čo s nimi robíte? Vo chvíli, keď rakúsky kancelár vyhlasuje, že jeho rokovania s Ruskom o nákupe milióna dávok Sputnika (300 tisíc ešte v apríli) „sú v posledných metroch“ a že Rakúsko si možno ani nepočká na registráciu EMou. A vo chvíli, keď možný budúci kancelár Nemecka, bavorský premiér Markus Söder, tlačí na použitie Sputnika a objednal si na vlastnú päsť 2,5 milión dávok, tak vy tú látku, ktorú chce celý svet, máte už 38 dní, mučíte ňou nevinné myši a necháte ju odhniť v Šarišských Michaľanoch. Už ste sa načisto zbláznili?

Ale späť k Astre. Vecne vzaté, problém menom krvné zrazeniny je zvládnuteľný. Veľký problém je inde. Pandémia a najmä nevydarená pandemická politika otriasla dôverou Európanov v takmer všetko. Nie je to maličkosť, nezmizne nám to v jeden letný deň, máme tu prepad dôvery ako v predvojnovom období. A naše médiá – na Slovensku aj v Rakúsku, teda v krajinách, ktoré pokračujú s očkovaním mladých AstraZenecou – usilovne k tomu prispeli. Žiaľ, mnohé nezmeškali príležitosť ukázať svoju nedôveryhodnosť.

Ak mi neveríte, vygooglite si titulky slovenských médií z marca. „Nie je súvislosť medzi vakcínou a smrťou očkovaných,“ takto znel typický titulok na Slovensku, keď bol oheň už všade inde na streche. Zvlášť mienkotvorné liberálne médiá sa predbiehali v čírom popieraní každého rizika. A v hlavnom médiu môjho Rakúska sa stala nevídaná vec – správa o smrti spôsobenej vakcínou AZ zmizla.

Milo ma prekvapilo, že nemecké médiá, ktoré sú inak neslávne známe pre svoj nemilosrdne úzky názorový koridor, písali od prvej chvíle o tejto téme úplne vecne. Neviem, či to súvisí s tým, že Rakúsko ani Slovensko nemajú plnohodnotné liekové agentúry, kým Nemecko ju má – Inštitút Paula Ehrlicha.

To ututlanie rizika malo rôzne, ľudsky pochopiteľné dôvody. Angličania sa báli o povesť Oxfordu a o progres svojej doteraz bleskurýchlej očkovacej kampane. Prvé týždne nechceli o krvných zrazeninách ani počuť, krátko pred Veľkou nocou hlásila britská lieková agentúra MHRA na 18 miliónov zaočkovaných 30 prípadov krvných zrazenín, krátko po Veľkej noci na 20 miliónov očkovaní už 79 prípadov (19 osôb zomrelo).

Aj EMA, ktorá je, striktne vzaté, len koordinačným orgánom národných liekových agentúr a ktorá sa od 1. marca stala svätým grálom osvietenej slovenskej elity, mala pádny motív: veď to oni sa najprv tvárili, že schválenie vakcín im trvá o mesiace dlhšie ako iným liekovým agentúram na svete, lebo sú takí neskutočne svedomití. Na riziko trombóz však neprišli, pravdepodobne ani nemohli prísť, a udelili AstraZenece predbežné schválenie. Aj EMA tým utŕžila reputačnú frčku. Včera, keď sa fakty už nedali popierať, priznala sa aj EMA. Ako obvykle, s obrovským meškaním.

Aj médiá mali na ututlanie ušľachtilé dôvody. V hre je veľa, v hre je náš návrat do normálneho života. Chápem novinárov, že nechcú prispievať k podrývaniu dôvery v očkovaciu kampaň. Je to súčasťou ich zodpovednosti. Aj ja hovorím všade, kade chodím, že sa dám očkovať a ak mi nič iné nezvýši, pokojne aj AstraZenecou. Lenže mnohí kolegovia si urobili z obrany cti britsko-švédskeho farmakorporátu zbytočnú nadprácu. Držali sa hesla legendárneho europolitika Junckera: „Keď sa situácia stáva vážnou, musíte klamať!”

Oplatilo sa ututlať? Podľa mňa nie. Ľudia nie sú sprostí a klasické médiá často už ani nevnímajú. Nepomohlo to, len v Štajersku sa v tieto dni odhlásila tretina ľudí, ktorí mali termín na očkovanie AstraZenecou. Limitujúcim faktorom pre kolektívnu imunitu čoskoro nebude množstvo vakcín, ale ochota. Treba na to ísť iným spôsobom. Môj návrh: prečo nie hovorením pravdy? Veď pravda vôbec nie je strašná: máme tu množstvo dobrých vakcín, s ktorých pomocou sa dostaneme z tejto nočnej mory von.

Ešte k tej zmiznutej rakúskej správe z orf.at. Týkala sa prípadu, ktorý lomcoval celým Rakúskom, dokonca mi o tom sused na dvore rozprával. Píše sa v nej: „Smrť 49-ročnej zdravotníčky zo Zwettlu je vyriešená: zomrela na reakciu po očkovaní na koronavírus.“ Pitva to podľa článku potvrdila.

Na druhý alebo tretí deň sa stala čudná vec: správa, ktorú som mal našťastie uloženú, sa už nedala nájsť. Zmizla aj z Googlu, zmizla z povrchu sveta, zmizla bez stôp. Iné noviny, najmä tie bulvárne, správu o súvislosti smrti s očkovaním Astrou ponechali.

Bolo to nevídané. Pre Nerakúšanov treba asi vysvetliť, čo je orf.at. Je to spravodajský portál verejnoprávneho giganta ORF, má obrovskú redakciu a čerpá dodatočne z práce tisícok zamestnancov ORF. ORF.at je suverénnym lídrom na rakúskom webe. Čo tam nie je, neexistuje. Redakčná línia je síce umiernene zeleno-liberálna, treba však uznať, že si potrpia na štandardoch novinárskej etiky. V utečeneckej kríze sa orf.at napríklad aktivisticky neangažoval, maximálne odsunul správy o menších teroristických útokoch do regionálneho spravodajstva. Iba v zriedkavých prípadoch - keď už naozaj ide o základné hodnoty vládnuceho náboženstva (LGBTI, potraty), sa ocitnú aj na hrane klamstva.

V živote som si prečítal na ORF asi 200 000 článkov, nič také som tam nikdy nezažil, zmiznutie tohto jedného článku mi vyrazilo dych. Diskusia o tom, prečo článok zmizol, nebola nikde, na otvorenie takej otázky chýba v Rakúsku kritická mediálna protiváha. Príbeh sa skončil happyendom: medzitým sa text vrátil na pôvodné miesto, jeho znenie sa nijako nezmenilo - a teraz ani po zmazaní nezostali stopy.

Len tak, bratsky medzi nami, upozorňujem kolegov a kolegyne, že sa hrajú s ohňom. Pandémia, v ktorej sú pozastavené takmer všetky základné práva, vyvoláva u občanov (doteraz zväčša skrytú) agresiu. Iný článok z ORF to potvrdil pod titulkom „Dôvera v štátne inštitúcie klesá“. Obsah citovaného prieskumu bol priam šokujúci: dôvera v rakúsku vládu sa prepadla počas pandémie o 29 percentuálnych bodov, všeobecne padla dôvera v štátne inštitúcie na polovicu. A čo je ešte horšie: „Ani tretina krajanov nepovažuje stav demokracie za dobrý alebo veľmi dobrý.“

Bolo to tak pohoršujúce, že ORF text o celorakúskom prieskume radšej odsunul do krajinského spravodajstva Horného Rakúska. Výskumníci urobili dobre, že sa nepýtali na dôveru v médiá.

Martin Leidenfrost

Zdroj: 
https://www.postoj.sk/76251/krvne-zrazeniny-nie-su-velky-problem-tym-je-ich-medialne-ututlanie