Kde bolo, tam bolo...boli raz dvaja generáli...

...a prišli, aby zabavili aj šumiacky ľud...

 

Ešte stále som užasnutá a potešená sobotným kultúrnym zážitkom a Janko ma poprosil o report z tejto kultúrnej soboty, alebo ako sa hovorí „paru šorikyv“ o predstavení. A tak som paru napísala.

 

Nikdy som nečítala Saltykova-Ščedrina, hoci milujem ruskú satiru. Hanba mi. Vnímala som ho popri kolegoch, typu Gogoľ, skôr okrajovo. Ale už som si ho začala lúskať. Toto predstavenie ma k nemu pritiahlo. 

 

Režisér Svetozár Sprušanský sa tohto dielka chopil absolútne geniálne. Rovnako aj legendy Divadla Alexandra Duchnoviča – Vasil Rusiňák s Jozefom Tkáčom ako dvaja ufrfľaní samoľúbi generáli vo výslužbe a Jevgenij Libezňuk ako ich „gádžo,“ ktorý, ako káže ruský originál, tých dvoch generálov nakŕmil.
 

Dielo má šarmantný podtitul - Fantázia, alebo ak chcete, skazka. Bola to skazka v pravom zmysle slova. Trošku rozprávka, trošku realita okorenená bizarnosťou, ľahkou iróniou s poriadnou dávkou vtipu. Publikum sa bavilo od začiatku do konca. Hercov bavilo, že sa bavia. 

 

Príbeh začal pri jedálenskom stole v petrohradskom byte a potom sme sa zrazu ocitli na opustenom ostrove. Nebol to sen. Bola to realita, trochu pohladkaná fantáziou aj absurdnom. A dvaja generáli snívali o tom, čo bolo, čo by mohlo byť... Čo by zjedli aj, kto by ich mohol nakŕmiť.  Nuž, a aby sa neodvrátili od svojho statusu generálov vo výslužbe, tak si našli sluhu, ktorého s vtipným opovrhnutím nazývali „gadžo.“ A tak sa o nich gádžo postaral, nakŕmil a nakoniec odviezol späť do ich petrohradského štandardu.
 

V dôležitých momentoch si herci pomáhali publikom, teda jeho dámskou zložkou. Ako v správnej rozprávke, tak aj v tejto, museli diváčky splniť tri úlohy...

Rozprávka skončila dobre. V knižke, na pódiu aj v hľadisku. 

 

Cítili sme sa nadštandardne. Smiali sme sa a boli sme skultúrnení.  Ďakujeme Divadlu Alexandra Duchnoviča, že je. Ďakujeme Združeniu inteligencie Rusínov Slovenska, že je radosť s nimi spolupracovať:-).  Bolo nám potešením.

Pre mňa bola táto hra tým najlepším, čo som od Duchnovičovcov doposiaľ videla. Všetky hry majú svoje čaro. Ale toto ma dostalo. Výborná predloha, jedineční herci, vydarená réžia a veselé publikum smejúce sa od začiatku do konca... to celé urobilo z toho lahôdku. A my sme si pochutili. 

 

Denisa Margetová