Kde zákon nemá jasno, jazyk nepustí

Viac ako 20 rokov sa rusínski aktivisti všetkými možnými spôsobmi snažia využiť platnú legislatívu na to, aby sa názov Rusín-Ukrajinec, ako aj ďalšie determinanty odvodené z tohto názvu, dostali raz a navždy do histórie. Napriek tomu, že Slovenská republika uznáva dve samostatné národnosti, Rusínov a Ukrajincov, doteraz sa volaniu Rusínov po zákonných opatreniach nedostalo pozitívnej odpovede, ktorá by vyriešila pre nich taký závažný problém. Celú situáciu nakoniec však nemusí zmeniť legislatíva, ale jazyk.

Andrej Liga, rusínsky aktivista, mal celkom zaujímavý nápad. Hoci je sám právnik, nespoliehal sa na právne riešenie problému, ale urobil to, čo Rusíni mali urobiť možno už dávno. Keď nám neviete pomôcť na základe platnej legislatívy, chytíme Vás, naši bratia Slováci, za jazyk. A to doslova. Liga napísal list inštitúcii, ktorá je v otázkach slovenského jazyka rozhodujúca. Konkrétne Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Opýtal sa ich, či je možné, podľa kodifikovaného slovenského jazyka, používať názov Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky s tým, že im objasnil všetky historické fakty a súčasný stav na Slovensku. A odpoveď? Na rozdiel od všetkých byrokratických úradov, na ktoré sa doteraz Rusíni obrátili a ktoré vždy dali takú odpoveď, aby nemuseli nič riešiť a zároveň aby si nepohnevali Rusínov-Ukrajincov a ich patróna Ukrajinu, dal jazykovedný ústav priamu odpoveď - takýto názov sa nemôže používať.

Jazykovedná inštitúcia vo svojej odpovedi jasne napísala - keďže na Slovensku existuje národnosť rusínska i národnosť ukrajinská, Rusín je pomenovanie pre príslušníka rusínskej národnosti a Ukrajinec je pomenovanie pre príslušníka ukrajinskej národnosti, žijúceho na Slovensku alebo občana Ukrajiny. Vo svojom stanovisku tak jazykovedci, nie rusínski, ale slovenskí, jasne potvrdili, že keď dnes neexistuje národnosť Rusín-Ukrajinec, mal by aj Zväz, ktorý mieni združovať dve národnosti - Rusínov a Ukrajincov, mať v názve nie spojovník Rusínov-Ukrajincov, ale spojku "a", teda Rusínov a Ukrajincov.

A naviac, chcem zdôrazniť, že je to stále pohľad slovenských jazykovedcov - keď sú členmi len Ukrajinci, tak nemôže v žiadnom prípade figurovať v názve Rusín (Rusínov) a organizácia by sa mala premenovať na Zväz Ukrajincov. Ak sa jedná o dve národnosti, nie je možné ich spojiť do jednej, tak ako, opäť podľa ústavu, nie je možné písať o Čechoch-Slovákoch, či Angličanoch-Nemcoch. Pokiaľ sa jedná o zložené prídavné mená, tie sa môžu použiť v spojení rusínsko-ukrajinský len vo význame rusínsky a ukrajinský, napríklad slovník alebo kultúra.

Taká je v krátkosti odpoveď Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Pod stanoviskom je podpísaná pani Sibyla, nie tá slávna grécka, ale Mislovičová. No aj napriek tomu, by to mohla byť celkom dobrá a reálna "prognóza" pre nás. Zaujímavé je, že tam, kde si štát aj jeho úrady nevedia roky poradiť s naším problémom, jazykovedná inštitúcia si s nim poradila za týždeň. Zďaleka to ešte nie je víťazstvo v zápase za odstránenie krivdy, ktorá sa tú roky toleruje. Ale môže to byť začiatok a pevné východisko, z ktorého by sme sa mohli odraziť. Zároveň sa ukázalo, že keď niekoho nezaujímajú fakty ani zákony, môže dostať "po jazyku". Lebo tam, kde nemá zákon jasno, jazyk nepustí.

Peter Medviď, Prešov

Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná kontrola" lemkovského rádia lem.fm a jeho verziu napísanú po rusínsky nájdete tu:
http://www.lem.fm/lem/news/de_zakon_ne_mat_jasno_jazyk_ne_pustyt,221