Keď Ukrajine hrozí mier

Pred stretnutím prezidentov Ukrajiny a Ruska v Paríži sa ukrajinisti oslovení Českou televíziou vyjadrili, že „najlepším výsledkom by bola žiadna dohoda“ a spravodajstvo ponúkalo zábery z demonštrácie opozície, na ktorú si nervózni ukrajinskí nacionalisti doniesli anglické transparenty. Z toho sa dalo vytušiť, že situácia je vážna, v Donbase hrozí mier.

Konflikt, ktorý samotní Ukrajinci sarkasticky glosujú ako „vojnu Ameriky s Ruskom do posledného Ukrajinca“, vyzerá z bezpečného odstupu ako zaujímavá geopolitická šachová partia.

Vie sa, aké má kto záujmy, aký si kto sľubuje od rozvratu Ukrajiny zisk, analyzujú sa kroky a taktika súperiacich subjektov. Po piatich rokoch je však jasné, že tento konflikt nebude mať víťaza a otázkou je iba to, koľko sa ešte nakúpi zbraní, spotrebuje munície a koľko ľudí má ešte prísť o život.

O atmosfére na Ukrajine najlepšie vypovedá výsledok prezidentských volieb, v ktorých bývalého prezidenta, ktorý sľuboval víťazstvo, na hlavu porazil dokonale nepravdepodobný kandidát, ktorý sľúbil mier. Ľuďom unaveným vojnou, z ktorej nemajú žiaden osoh, vždy pripadá mier ako lepší nápad. Naši ukrajinisti sa budú musieť zmieriť s tým, že nie každému ukrajinskému Ukrajincovi sa chce zomrieť vo vojne proti ukrajinským Rusom.

Stretnutie Zelenského s Putinom neprinieslo riešenie zásadných otázok, za ktoré sa považujú voľby v Donbase, budúci štatút rebelujúcich regiónov alebo kontrola hraníc v oblasti ovládanej separatistami.

Pre obyvateľov vojnovej zóny je však dobrou správou zriadenie nových prechodov na frontovej línii a dohoda o úplnom rešpektovaní prímeria sprevádzaného odsunutím armády do vzdialenosti, z ktorej im delostrelectvo nepozabíja v škole deti alebo v nemocnici pacientov. Ak sa podarí aj výmena zajatcov, bude možné povedať, že prezidenti nemerali cestu do Paríža nadarmo.

O konflikte na východe Ukrajiny sa vie, že nemá vojenské riešenie. K tomu však treba povedať, že nemá ani politické riešenie. Ukrajinský prezident nemôže akceptovať stratu Donbasu a Krymu. A Rusko sa zo strategických vojenských dôvodov Krymu nikdy nevzdá a ruský prezident nemôže odoprieť pomoc Rusom, ktorým ide v susedstve o život. Takto to je, takto to aj ostane a takto sa s tým všetci zúčastnení učia žiť.

O tom, že do vzťahov Ruska s Ukrajinou sa vracia pragmatizmus, svedčí rámcová dohoda prezidentov o dodávkach a tranzite ruského plynu. Bez ohľadu na to, čo o Ukrajine čítame od protiruských propagandistov, budúcnosťou Ukrajiny je stať sa mostom medzi Ruskom a EÚ.

Vyberať medzi Západom a Východom bolo to najhoršie, čo mohli Ukrajinci vymyslieť. To, že sa dali obalamutiť Západom a otočili sa chrbtom k Východu, aby nakoniec pochopili, že im nikto nič nedá zadarmo a že na riešenie svojich problémov zostanú sami, bola zbytočne drsná skúsenosť.

Ukrajina stále nie je z najhoršieho vonku. Hrozí jej mier. A s ním prídu pochybnosti, či malo zmysel zabíjať a zomierať. Správna odpoveď totiž je, že to zmysel nemalo. V tom prípade má však mŕtvych ktosi na svedomí.

Ivan Hoffman, publicista

Zdroj:
https://nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/535685-ked-hrozi-mier/