Keď všetci rozumejú všetkému. Dunning-Krugerov efekt

Len pred nedávnom som videla jeden zaujímavý rozhovor. Spevák z hudobnej skupiny Maduar, ktorého asi najväčší úspech bol naspievať pesničku s názvom Hafanana, začal zo dňa na deň rozumieť medicíne, epidemiológii a metodológii.

Žiadal, aby sa v hlavnom vysielacom čase v Slovenskej televízii odvysielala diskusia, v ktorej by renomovaní vedci diskutovali so spevákmi, upratovačkami a s doktormi, ktorí zlomeninu liečia orieškami. Priam dokonalý príklad Dunning-Krugerovho efektu.

Profesor psychológie David Dunning a profesor sociálnej psychologie Justin Kruger spojili svoje sily a v roku 1999 vydali spoločnú výskumnú prácu s názvom "Unskilled and Unaware of It: How Difficulties of Recognizing One’s Own Incompetence Lead to Inflated Self-assessments", kde popísali tzv. Dunning-Krugerov efekt.

Inspiráciou pre tento zaujímavý výskum, sa stal reálny príbeh zlodeja, ktorý chcel vykradnúť banku a svoju tvár si predtým namazal citrónovou šťavou, pretože si myslel, že tým pádom bude pre kamery neviditeľný. Môže byť niekto až taký hlúpy? No môže, hlupák totiž nevie, že je hlúpy a neuvedomí si to ani po konfrontácií. Preto náš veselý zlodej následne označil video nahrávky z banky, na ktorých videl sám seba za sfalšované.

Dunning-Krugerov efekt je druh kognitívneho skreslenia. Ľudia veria, že sú múdrejší a schopnejší než akí v skutočnosti sú. Kombinácia mylného sebauvedomenia a nízka kognitívna schopnosť spôsobuje, že takíto ľudia sa neraz preceňujú skoro vo všetkých oblastiach života a svoju nevedomosť si uvedomiť nedokážu. Predpokladom vzniku tohto efektu je aspoň minimálna znalosť problematiky, problémom je, že tá znalosť je naozaj len minimálna. Určite ste sa tým už v živote stretli aj vy, keď vám kamarát začal hovoriť ako by hneď zajtra vyriešil hospodársku krízu alebo ako sa jeho lekár zmýlil v diagnóze, lebo Google ukázal niečo iné a on sa predsa učil biológiu na základnej škole.

Ľudia, ktorí zložitej problematike rozumejú a roky sa jej venujú, si svoje limity uvedomiť dokážu alebo sú schopní sa dokonca podhodnocovať. Jednoducho povedané, ak o niečom viete veľa, viete aj to, že vlastne stále neviete nič. Títo ľudia majú tendenciu skôr preceňovať druhých ľudí, pretože ak zadaná úloha bola ľahká pre nich, bude ľahká aj pre ostatných.

Priemerní a nevzdelaní ľudia si zrazu začali myslieť, že rozumejú všetkému. To, že im chýba vzdelanie v danom obore, to pre nich dôležité nie je. Dôležité sú pre nich silné hlasivky, aby vás mohli s prehľadom prekričať so svojim mylným názorom, ktorý bude počuť aj suseda na tretom poschodí. Ich druhou zbraňou je agresivita, pretože pokojná diskusia pre nich význam nemá. Ľudia začali mať pocit, že bez znalostí a vzdelania sú viac ako ostatní a majú právo hovoriť hocičo hocikde, bez rešpektu k druhej živej bytosti. Dunnig-Krugerov efekt sa prejavil silnejšie ako kedykoľvek predtým.

Pandémia covidu 19 nám veľmi pekne ukázala v akom stave sa nachádza naša spoločnosť a ešte krajšie nám odhalila charaktery niektorých ľudí. Sklamali nás ľudia aj samotná spoločnosť a na to, aby sme sa vyrovnali s týmto sklamaním budeme potrebovať čas, veľmi dlhý čas. Viera v ľudstvo sa stratila niekde v diaľke na červeno žltom horizonte udalostí a ľudstvo ostalo osamotené niekde na hrane hlúposti a morálky.

Inteligentní ľudia sa vám nebudú snažiť nanútiť ich názor, nebudú preceňovať svoje schopnosti, občas dokážu aj zapochybovať sami o sebe a budú mať rešpekt k druhému človeku, aj keď sa s ním názorovo líšia. Pokiaľ takýchto ľudí máte vo svojom živote, ste šťastný človek. Možno to všetko nakoniec stratené nie je. Možno ľudskosť, múdrosť a rešpekt niekde v nevirtuálnom vesmíre stále ešte existujú bez pokrivených charakterov. Možno raz to bude všetko tak ako predtým. Nie pred covidom, ale predtým ako ľudia prestali byť ľuďmi.

Autor: Nadežda Serafínová 

Zdroj: 
https://serafinova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=7781