Kedysi centrum kultúry i vzdelávania. Dnes PÚTNICKÉ MIESTO

Starodávne baziliánske miesto, jestvujúce už niekoľko storočí, stále dýcha životom a čarovnou atmosférou. Už z diaľky sa vyníma medzi korunami stromov a víta návštevníkov rusínskej dedinky v medzilaborskom okrese. Po príchode na miesto sa nám intuitívne „vypol“ program všedného života a pozdravilo nás príjemné prostredie, zeleň navôkol a otec Vladimír (vlastným menom Juraj Sedláček) ihumen, teda predstavený kláštora. MONASTYR Zoslania Svätého Ducha V KRÁSNOM BRODE je ďalšou „topkou“ ktorú vám predstavíme v tomto mesiaci. Pozývame vás na cestu za pokojným miestom opradeným tajomstvami i legendami.

Patrí k jedným z najstarších a zároveň najvýznamnejších monastierov na Slovensku. Jeho vznik sa datuje do 14. storočia. Od tohto obdobia sa z neho postupne budovalo významné centrum kultúrneho i duchovného života. Stal sa domovom pre baziliánov (gréckokatolícka mužská rehoľa), ktorí vyhľadávajú ticho. Preto sa kláštory nachádzajú čo najďalej od mestského ruchu. Ich zakladateľom bol svätý Bazil Veľký, ktorý sa preslávil tým, že pomáhal chorým, zakladal nemocnice a školy. Vypálený a zničený... Čo na to história? Chrám, ako aj kláštor boli niekoľkokrát spustošené. Najprv v roku 1603 grófom Valentínom Drugethom. „Večer počas odpustovej slávnosti na sviatok Zoslania Svätého Ducha veriaci začali procesiou prichádzať do dediny. Gróf išiel na koči v sprievode hajdúchov. Keď začali zvoniť na liturgiu, kone sa splašili, koč sa prevrátil a on si zlomil ruku. Zo zlosti dal zapáliť chrám aj monastyr. Bol protestant – kalvín a neuznával gréckokatolíkov ani Rusínov. Keď dlho neprichádzal k zdraviu, ženu mu vravela, že ho Pán Boh pokarhal. Potom sľúbil, že všetko postaví nanovo. Jeho nástupca ďalej pokračoval vo výstavbe kamenného chrámu a v roku 1752 ho biskup Olšavský posvätil,“ priblížil príbeh otec Vladimír. Podobný sa nachádza v Malom Bereznom na Ukrajine.

„Toto, čo vidieť, je len začiatok veže. Predtým tam bola veľká a malá kupola, hore ešte kríž. Celá veža mohla mať aj 30 metrov. Tu sa niekedy vysväcovali naši bratia a slúžili bohoslužby,“ vysvetlil predstavený. Pred šiestimi rokmi sa reštauroval oblúk nad ikonostasom a hradba sa konzervovala, aby sa predišlo pádu kameňov. Raritou je aj neporušený pôvodný kameň z oltára ležiaci vo svätyni. Filozofická škola aj knižnica. Od 18. storočia bol monastyr zároveň vzdelávacou inštitúciou. Vysoká škola teológie, filozofie a ikonopiseckých štúdií mala veľký význam. Súčasťou boli učebne, kde sa organizovali rôzne semináre. Kantori sa učili cirkevný spev, mladí baziliáni sa pripravovali na kňazstvo, taktiež sa vzdelávali v rétorike či poetike. Okrem toho sa v monastyre nachádzala knižnica Alexandra Duchnoviča, ktorý daroval časť bibliotéky. V priestoroch bola jedáleň, vzadu izby a chodba, z ktorej sa vchádzalo do kaplnky. V Krásnom Brode pôsobili významní ľudia – Arsenij Kocak, autor prvej gramatiky pre Rusínov, historik Bazilovič a tiež národní buditelia – Adolf Dobriansky či Alexander Duchnovič.

„Zaujímavosťou je aj to, že v roku 1818 bola z Mukačevskej eparchie vyčlenená nová - Prešovská. V monastierskom chráme bol vysvätený biskup Gregor Tarkovič v roku 1821,“ doplnil ihumen. Na niekoľko desiatok rokov sa pre toto pútnické miesto stal osudným rok 1915 a prvá svetová vojna. Územie obsadil prechádzajúci front, 19. februára začali s paľbou rakúsko-uhorskí vojaci a mnísi poutekali. Veriaci sa dovtedy schádzali v malej kaplnke zasvätenej Pokrovu (ochrane) Panne Márii, v ktorej sa nachádza kópia pôvodnej čudotvornej (zázračnej) ikony presvätej Bohorodičky. Rehoľa baziliánov sa po roku 1989 obnovila. O necelú dekádu sa začalo s výstavbou nového monastyra severovýchodne od zrúcanín kláštorného chrámu, aby sa zachovali staré historické ruiny. Vysviacka bola 2. júna v roku 2002. V krátkom čase vyrástol i nový gréckokatolícky chrám. Za niekdajším kláštorom sa doteraz nachádza cintorín, kde je okrem baziliánov, pochovaná viac ako tisícka vojakov bývalej rakúsko-uhorskej monarchie, Ruska a iných krajín. Do obrovského kameňa je v staroslovienčine vytesaný odkaz na pamiatku všetkých pochovaných biskupov, kňazov i mníchov. Taktiež je na ňom vyobrazený baziliánsky herb (znak).

Počas exkurzie sme sa stretli s Annou Gajdošovou, rodáčkou z Krásneho Brodu. „Od detstva som bola v monastyre, ešte s mamou sme tu pomáhali. Je tu pokoj a pre turistov veľmi príťažlivé miesto. Ľudia majú vo zvyku sa zastaviť, pomodliť sa pri kríži a pokračovať ďalej v ceste,“ dodala Anna Gajdošová s tým, že návštevníci si môžu odpočinúť alebo zapáliť sviečku pri takzvanej Krásnobrodskej jaskynke. Zázračná voda. Za kamenným chrámom za zachovala studňa, pri ktorej sa podľa miestnych stal v 14. storočí zázrak. „Dodnes sa sem chodia ľudia napiť. Podľa legendy prechádzal tadiaľto raz večer slepý otec so synom pred sviatkom Zoslania Svätého Ducha, kde si odpočinuli. Mal sen, videl Pannu Máriu, ktorá mu povedala, aby sa umyl vo vode a bude vidieť. Po ranných modlitbách tak učinil a jeho oči uzreli svet. Obraz Panny Márie sa mu natoľko vryl do jeho duše, že napísal ikonu, ktorú Krásnobrodčania chránili,“ rozpovedal legendu ihumen Vladimír.

Ako vyzerá jeden deň baziliána? „Ráno začíname spoločnými modlitbami v súkromnej kaplnke. Dopoludnie je určené na duchovné čítanie, rozjímanie, prípravu na prednášky alebo štúdium. Po spoločnom obede sa pustíme do práce napríklad v záhrade, s drevom či pokosíme areál. Večer sa súkromne pomodlíme a každý má svoj vlastný program,“ vysvetlil otec Vladimír, ktorý je v monastyre od roku 2012. To, že bude slúžiť Bohu, vedel odmalička. „Môj otec bol kurátorom a keď som mal sedem rokov, vtedajší kňaz, mi povedal, že aj ja raz budem kňazom. A tak sa aj stalo,“ priznal predstavený. V súčasnosti v monastyre pôsobia traja kňazi a jeden diakon. Medzi veriacimi i verejnosťou sú veľmi obľúbené odpustové slávnosti. Už niekoľko rokov sa na tomto mieste stretávajú aj milovníci dvojkolesových tátošov na Zraze motorkárov.

-latt