Kňaz posvätil takmer štyristo motoriek

 

Monastier Zostúpenia Svätého Ducha pri Krásnom Brode sa už po siedmykrát stal centrom motorkárov z celého Zemplína i Šariša. Gréckokatolícky kňaz otec Teodor svätenou vodou pokropil 384 motoriek, nevynechal ani policajné.

 

KRÁSNY BROD. Chlapi z klubu Demon proximum 665, ktorí v sobotu na Danovej oslávili aj 4. narodeniny svojho klubu a Gentlemani z Medzilaboriec pripravili nezabudnuteľné divadlo malým i veľkým.

 

Na otvorenie motosezóny na Monastier chodieva niekoľko stoviek nadšencov nielen na ťažkých a drahých strojoch, ale aj na štvorkolkách, babetách, skútroch.

 

Otvorenie motorkárskej sezóny sa začalo v Humennom. Už pred 11. hodinou lemovali Mierovú ulicu tí, ktorí sa rozhodli pripojiť k domácim a spolu s nimi absolvovať spanilú jazdu.

 

Kolónu ťahali červenokrižiaci a policajti

Trasa spanilej jazdy bola dlhá vyše 90 kilometrov. Viedla z Humenného cez Benkovce, Stropkov až do Krásneho Brodu.

 

Pri kláštore baziliánov liturgiu sv. Jána Zlatoústeho odslúžili traja kňazi, otec Ondrej, otec Vladimír a otec Teodor.

 

Ten po prestrihnutí pásky a symbolickom otvorení jarných ciest, pokropil každú z takmer 400 motoriek svätenou vodou.

 

„Je to moja premiéra. Som rád, že som tu mohol byť. Každá liturgia a posvätenie je určité stretnutie s Bohom a možno blahoslovenie motoriek pribrzdí každého, kto by chcel mať ťažkú nohu na plyne. Každá vec sa dá posvätiť, potom slúži človeku lepšie,“ hovorí otec Teodor.

 

Máme to v rodine, hovoria Katka a Danka

Katka Maturkaničová z Ňagova má len 3 roky, ale hrdo sa hlási ku komunite motorkárov.

 

Hlava rodiny, otec Vladimír, síce na zraz pre pracovné povinnosti neprišiel, ale Katka s mamou nesmeli chýbať. „Keď budem veľká, budem jazdiť aj ja,“ tvrdí Katka, ktorá sa zatiaľ vozieva iba s ocom po dvore.

 

Z „rovnakého cesta“ je aj jej teta Daniela Komanická. „Keď som bola taká ako Katka, otec mňa aj brata brával na motorku, potom som si našla priateľa, ktorý jazdil. Už si to ani inak predstaviť neviem,“ hovorí. Nemá síce vlastnú motorku, ale byť spolujazdkyňou jej vyhovuje.

 

„Zvykneme si každý druhý víkend ukradnúť pár hodín len pre seba, sadneme na motorku a ideme. Niekedy s partiou, inokedy sami. Zväčša len tu do okolia, ale aj za hranicu, do Poľska. Nevieme si predstaviť lepší relax, ako je toto. Keď nemá človek zbytočne horúcu hlavu a vie, čo si môže na tej ceste dovoliť, je to fantastický spôsob, ako si vyčistiť hlavu,“ vyznáva sa Daniela.

 

Motorka je ako odistený granát

Július „Ďuso“ Gajdoš je prezidentom medzilaborských Gentlemans. Pred pár rokmi sa na jeho podnet dali motonadšenci z doliny dokopy. Momentálne majú asi 10 členov.

 

„Motorka je ako odistený granát. Keď vieš, ako ho máš držať, je to v pohode. Ale keď si ho začneš prehadzovať z ruky do ruky, jednoducho si koleduješ o problém. Ponáhľať sa niet kam, kto sa chce pretekať, nech ide na okruh, ale nie na cestu,“ hovorí.

 

„Mám motorky rád. Je to životný štýl, možno teraz aj taká móda. Je to o pocite slobody, jej hľadaní a nachádzaní. Vďaka dobe, ktorú teraz žijeme, je to dosť intenzívne,“ myslí si kňaz.

 

Jeho slová potvrdzuje aj skúsený motorkár Ďuso. „Pre mňa je každá cesta mimoriadnym zážitkom. Neberiem ju nikdy ako samozrejmosť a motorku v žiadnom prípade nevyužívam ako dopravný prostriedok. Vždy sa teším na ten moment, keď zapnem motorku, vypnem seba. Neexistuje nič, žiadne problémy, normálny reset, len ja, stroj, cesta a krajina okolo. Vtedy nič neriešim, vnímam len to, že sedím a veziem sa. A keď si do toho pustím country... Čo môže byť lepšie?“

 

Autor: Miroslava Masicová

 

Zdroj: 

http://humenne.korzar.sme.sk/c/7778298/knaz-posvatil-takmer-styristo-motoriek.html