KNIEŽA LABOREC SI ZASTAL SVOJE HISTORICKÉ MIESTO V SRDCI RUSÍNSKEHO LUDU

06.08.2014

Staroslovienske knieža Laborec už hrdo pozerá z Vršku nad Haburou na

karpatské kopce a do údolia, ktorým preteká už tisíc rokov riecka s jeho

menom. Ci už ako legendárna, alebo historická postava dockal sa svojej

slávy. Po mnohých storociach. Stal sa symbolom rusínstva, nesmrtelným

hrdinom Karpatských Rusínov. V sobotu na sviatok vierozvestcov Cyrila a

Metoda, pocas tradicného stretnutia rodákov a Dní Habury za prítomnosti

vzácnych hostí sa na pravé poludnie konala slávnost odhalenia pät metrov

vysokej sochy kniežata a vojvodu Laborca. Bude trónit nad malebnou dedinkou,

ale aj širokým okolím a bude zároven pripomínat rané obdobie existencie

Rusínov v oblasti Karpát.

Po úvodnom slovnom a hudobnom ceremoniáli sa slova ujal starosta obce Habura

Mikuláš Jušcík. Okrem iného povedal: „Nelutujeme síl ani námahy, ktoré sme

vynaložili na vyhotovenie tohto velkolepého diela. Zároven mu vzdávame

hlbokú úctu a poklonu. Najprv bolo slovo, slovo potom dalo slovo, rozvinula

sa myšlienka a krok po kroku sme za pomerne krátky cas dospeli aj k

realizácii sochy Laborca. Nic na svete sa nerodí lahko. Úsilie Nadácie

Drevený kostolík bolo korunované úspechom. Práve tejto nadácii chceme a

musíme byt vdacní, že dnes môžeme sochu Laborca z tohto mies-

ta ukázat svetu. Ona je tu pre dnešok a ostane aj pre budúce generácie, aby

pripomínala svetlé stránky života Rusínov v dávnejších casoch i pocas dlhých

desatrocí a storocí až po dnešok. Za nevšednú iniciatívu pri realizácii

diela sme povdacní najmä Imrichovi Bérešovi, ktorý bol akýmsi hnacím motorom

akcie. Navrhli sme, aby bola socha vyhotovená z dubového dreva. To on

povedal, že takáto socha je tak akurát na 50 rokov a dost. Ak má dielo

slúžit potomkom, potom ho treba vyhotovit z materiálov, ktoré pretrvajú aj

200 – 300 rokov. Presvedcil nás. Velká vdaka patrí aj Radomírovi Bžanovi,

predsedovi Správnej rady nadácie, ktorý sa s nesmiernou snahou staral, aby

boli zabezpecené financie na dielo. Musíme vzdat hold aj nášmu rodákovi

Dušanovi Závackému za úžasnú organizacnú aktivitu. Dakujeme aj celému radu

sponzorov, všetkým, ktorí pomáhali, aby sme dnes mohli stát na Vršku pod

sochou velkého syna rusínskeho ludu Laborca.“

Cestný obcan Habury Imrich Béreš sa ako Nerusín vyznal zo svojho vztahu k

Rusínom. Pripomenul, že v roku 1869 uhorský cenzor pri scítaní obyvatelstva

sa na adresu Rusínov vyjadril, že je to najlenivejší národ monarchie. „Nech

je mu to odpustené, lebo život Rusínov vôbec nepoznal. Ja po viacrocných

skúsenostiach môžem smelo povedat, že Rusíni sú symbolom pracovitosti,

cestnosti, srdecnosti a hrdosti k svojim korenom. Rusíni majú svoj jazyk,

kultúru i históriu, do ktorej patrí aj knieža Laborec,“ – povedal. Predseda

Správnej rady Nadácie Radomír Bžan sa podakoval autorovi diela, tiež

organizátorovi Dušanovi Závackému i všetkým sponzorom. Pripomenul, že sochu

sa podarilo realizovat s úžasnou podporou priatelov z celého Slovenska, z

Ciech i Polska.

Autor diela akademický sochár Ján Tapák sa podakoval za dôveru, že mohol byt

tvorcom nádherného monumentu nad krajinou predhoria Karpát. Zdôraznil, že to

bola tažká, ale zároven vdacná tvorivá práca. Necakaným recníkom bol aj

zástupca polských Rusínov – Lemkov v dobovom kroji pán Trochanowski. „Nikdy

som si nemyslel, že niekedy budem stát pred sochou kniežata Laborca. Ale,

chvalabohu, som sa dožil. Už v roku 1966 som napísal drámu Sen Bieleho

Chorváta, v ktorej som oslávil velkého syna Rusínov Laborca. A cakal, kto

zhmotní jeho historickú osobnost. Podarilo sa to práve tu v Habure. Preto

som ani na chvílu neváhal a prišiel som na túto slávnost.“ Potom všetkým

zaspieval svoju piesen z drámy Sen Bieleho Chorváta Sviržava, Sviržava...

Jeho sytý barytón sa niesol dodaleka údolím Laborca.

Za spontánneho potlesku potom sochu Laborca odhalili páni Béreš a Bžan.

Pocas víkendu potom pokracovali Dni Habury bohatým kultúrno-spolocen-ským

programom a futbalovým turnajom.

PRI ZRODE MYŠLIENKY

Prvým nadšencom myšlienky vytvorit monumentálnu sochu kniežata Laborca bol

práve vydavatel Podvihorlatských novín Ing. Michal Gorol a navrhol, aby táto

plastika bola inštalovaná v Habure na kopci, z ktorého je výhlad na celú

medzilaborskú dolinu. Druhým je haburský starosta Mikuláš Jušcík, ktorý hned

ponúkol kmen starej lipy. Hoci lipa, symbol slovanstva, nie je vhodná na

sochu do exteriéru. Pre takýto monument, ktorý bude odrážat históriu

regiónu, bude lepší minimálne dub, bronz a dobrý autor - sochár. Myšlienka

si zaslúži vela nadšencov a financne priaznivo naklonených ludí.

(Andrej Smolák, Podvihorlatské noviny, 29. 1. 2008)

TRI VERZIE BOHATIERA LABORCA

1. Podla Anonymovej kroniky v 13. kapitole je uvedená etymológia slova

Laborec. Laborec bol velitelom a vládcom hradu Hung a celej severovýchodnej

oblasti Slovenska. Ked prichádzali Madari, dal sa na útek smerom k hradu

Zemplín (Zemlun), ale vojaci Almošovi ho chytili a obesili na brehu rieky,

ktorá sa od tej doby volá Laborec.

2. V letopisoch a kronikách sa spomína, že pri príchode Madarov na naše

územie vládol v susednom Bulharsku knieža Salan, u nás akýsi Ruga. Spomína

sa i meno kniežata Laborca. Podla kroniky bol to Bulhar. Jeho osud bol

tragický. Prehral bitku s Arpádom a našiel smrt v prudkom toku rieky, ktorú

lud na jeho pocest pomenoval Laborcom.

3. Iný pramen, legenda, hovorí, že rieka Laborec bola pomenovaná po

staroruskom kniežati Laborcovi, ktorý vládol v 9. storocí velkému

užhorodskému kniežatstvu a ktorého uhorské vojská po páde užhorodského zámku

prenasledovali údolím rieky Sviržavy (Laborca). Na sútoku dvoch riek

(Svir-žavy a Vydranky, co je lokalita dnešných Medzilaboriec) ho v roku 903

popravili. Existujú domnienky, že na tomto mieste bola aj osada Sviržava,

ktorú neskôr premenovali na Laborec. Podla iných názorov sa predpokladá, že

osada vznikla o nieco neskôr, pocas valašskej kolonizácie, ked sa pastieri

usadzovali v údoliach riek pod Poloninskými Karpatmi.

(Z ofic. stránky mesta Medzilaborce, 11. 8. 2008)

BIELI CHORVÁTI A KARPATSKÍ RUSÍNI

5. – 6. storocie: Do histórie Slovanov strednej Európy výrazným spôsobom

zasiahli kmene Bielych Chorvátov a Srbov. Podmanili si slovanské kmene od

horného toku Dnestra pozdlž severných a južných svahov Karpát až do

východných Ciech. Vdaka tejto zemepisnej polohe prežilo kmenové zjednotenie

pod nadvládou Bielych Chorvátov nájazdy Avarov a zrodil sa další

rannostredoveký štát Biele Chorvátsko. Svoj mocenský vplyv Bieli Chorváti

rozšírili i na južné svahy Karpát, osídlené v tej dobe už dlhší cas

slovanskými kmenmi, predkami juhokarpatských Rusínov. Kvôli svojmu

obmedzenému poctu Bieli Chorváti neboli schopní ovplyvnit etnický a jazykový

vývoj Rusínov (Lit. 46, s. 28, 31, J.K.) 7. storocie: Bieli Chorváti sa

vystahovali z Karpát smerom k Jadranskému moru, usadiac sa na miestach,

neskôr nazvaných Chorvátskom /Lit. 11, str.132, J.K./ 862-863: Predpokladá

sa, že solúnski bratia Cyril a Metod cestou na Velkú Moravu priniesli

krestanstvo Rusínom osídleným na juh od Karpát (J.L.)

(ROS – Prehlad hist. pramenov o Rusínoch)

RODNÁ HRUDA RUSÍNOV

Tri štvrtiny karpatských Rusínov Európy žijú na Ukrajine, presnejšie v jej

Zakarpatskej oblasti (historicky Podkarpatská Rus). Na Slovensku žijú

karpatskí Rusíni v severovýchodnej casti krajiny, v Prešovskej oblasti. Na

severných svahoch Karpát žili tradicne v juhovýchodnom Polsku, oblasti

známej ako lemkovský región. Po druhej svetovej vojne boli lemkovskí Rusíni

deportovaní z karpatskej oblasti. Niekolkým tisícom z tých, ktorí zostali v

Polsku, sa podarilo vrátit do Karpát, hoci väcšina zostala roztrúsená v

západných (Sliezsko) a severných oblastiach krajiny. Okrem toho existuje

niekolko karpatskorusínskych dedín na juh od Tisy v Maramureši (severné

Rumunsko) a niekolko usadlostí v severovýchodnom Madarsku.

(Paul Róbert Magocsi)

autorka: Julia Pańków "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…

Kategória: Aktuality

Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Marčika sja zviduje Vasyľa:
-Ňaňku a tvoja mamka ťa dakoly byly?
-Ňi, lem tvoja...!

Zobraziť viac

KNIEŽA LABOREC SI ZASTAL SVOJE HISTORICKÉ MIESTO V SRDCI RUSÍNSKEHO LUDU

Aktuality

Dve percentá, jeden spoločný cieľ

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

Naše obce

Ujko Vasyľ

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska

História Rusínov

Pozrite si

Spoznajte

Ďalšie

KNIEŽA LABOREC SI ZASTAL SVOJE HISTORICKÉ MIESTO V SRDCI RUSÍNSKEHO LUDU

Aktuality

Dve percentá, jeden spoločný cieľ

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

Naše obce

Ujko Vasyľ

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach