Knieža Laborec stráži aj MÚZEUM RUSÍNSKEJ KULTÚRY

PREŠOV. Nadácia Drevený kostolík Habura podarovala repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove pri príležitosti jeho 10. výročia od založenia. „Odkaz našich predkov je prvoradou úlohou nášho múzea, aby sme ho udržiavali, šírili, propagovali a aby sme k tomu viedli mladú generáciu,“ povedala na Dňoch Habury (8.7.) Oľga Glosíková, riaditeľka múzea. Uplynulý štvrtok (13.7.) knieža previezli do nového domova, kde je prvou a zatiaľ jedinou sochou. „Sme na ňu hrdí, preto dostala čestné miesto – hneď na vstupe. Stráži nás a my jeho. Avšak nejde nám len o symbol ochrany, ale o prezentovanie hodnôt, že Rusíni už niečo vytvorili. Keď prídu návštevníci, pošleme ich aj k originálu do nádherného kraja a ku skvelým ľudom,“ neskrývala nadšenie riaditeľka.

Unikátna socha vznikla ešte v roku 2012 ako prototyp, na základe ktorého vytvoril akademický sochár Ján Ťapák originál zo zváraného bronzu vysoký viac ako päť metrov. Ten stojí na kopci zvaný Vršok v Habure a v jeho podstavci sa nachádza rodná zem 112 obcí, ktoré ležia na sútoky rieky Laborec. Knieža v krajskom meste má výšku 2,5 metra a váži 150 kíl. Ide o stredný model originálu. „Stál v sídle nadácie. Členovia Správnej rada sa na svojom zasadnutí rozhodli, že ho venujú múzeu, aby slúžila všetkým Rusínom,“ vysvetlila Daniela Palaščáková, správkyňa nadácie. Socha precestovala naprieč Slovenskom. „Mala veľmi dlhú cestu – z Chorvátskeho Grobu zo záhrady Jána Ťapáka do Habury, kde bola vystavená ako prvá ukážka diela, ktoré bude stáť o dva roky na kopci. Z obce putovala ďalej do Prešova. Doviezť a vyložiť ju na nové miesto nebol pre nás Rusínov žiaden problém. Sme taký národ, že čo si zaumienime, spravíme,“ priznal Dušan Zavacký, člen predstavenstva nadácie. Podľa Oľgy Glosíkovej je pocta mať ju v priestoroch jediného múzea tejto národnostnej menšiny. „Hovorí to o jednote nášho národa. Konečne sa začínajú prejavovať odkazy predkov, zjednocovanie a v tom je sila. Toto je dobrý signál toho, že si slovanstvo začína rozumieť. Bez rozdielu na hranice, štátne zriadenie. Je to výrazná symbolika pre nás a určite bude upútavať pozornosť návštevníkov,“ povedala riaditeľka. Socha oživí historické obdobie, ktoré bolo poznačené bránením sa od iných národov. „Na druhej strane signalizuje aj ochraňovanie svojej zeme. Meč o tom jasne hovorí, je daný dole. Symbolizuje, že toto je naša zem a ďalej neustúpime. Budeme ju šľachtiť, zveľaďovať a starať sa. Rusíni nikdy nebojovali a neviedli vojnu,“ ozrejmila históriu Oľga Glosíková. Lektorský výklad o kniežati sa odteraz stane súčasťou prehliadky múzea.

Nadácia Drevený kostolík Habura ocenila počas slávností (8.7.) zmenšenou kópiou sochy kniežaťa Laborca významných ľudí a inštitúcie, ktoré sa zaslúžili o rozvoj národnosti, jej propagáciu doma i v zahraničí. IVAN POP sa na Dňoch Habury zo zdravotných dôvodov nezúčastnil. Je to historik, kulturológ, politológ a veľká osobnosť rusínskych dejín. Študoval na Historickej fakulte Užhorodskej univerzity. Pôsobil ako vedecký pracovník, neskôr šéfredaktor slavistického časopisu, taktiež riaditeľ Ústavu karpatológie a začal sa usilovať o svojbytnosť Rusínov, autonómiu Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. O dva roky nato musel s rodinou odísť do Českej republiky. Je autorom viacerých kníh. Medzi ďalšími ocenenými bol JOZEF SIPKO, profesor pre odbor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity: „Bol to veľmi silný pocit stáť pred plným amfiteátrom a preberať také vyznamenanie. Nespomínam si, žeby som za svoju doterajšiu prácu dostal niečo, čo by ma tak potešilo, ako v to sobotné popoludnie - ocenenie sochou kniežaťa Laborca. Nech tieto slová budú ľudským a úprimným poďakovaním tým, ktorí majú dlhodobé zásluhy na rozvíjaní krásy, ľudskosti, radosti, družnosti prostredníctvom organizovania takých podujatí ako sú Dni Habury.“

Za RUSÍNSKU OBRODU NA SLOVENSKU prevzal cenu Vladimír Protivňák: „Keď sme v 90-tych rokoch v ROS začínali, v našich obciach sa skromne hovorilo „My Rusíni“. Postupne v roku 2011 sme pri sčítaní obyvateľstva predbehli Čechov a dosiahli sme hranicu 34 tisíc ľudí. Je to pekné číslo a teší ma, že osem rokov som bol predsedom. Dnes je mladší – Martin Karaš zo Starej Ľubovne. Teší ma, že Habura je TOP medzi našimi obcami. Ďakujem, že nám dala cenu. Aby sme nezabúdali, poznali svoje tradície, históriu.“

Poslednou ocenenou organizáciou bol OKRÚHLY STÔL RUSÍNOV SLOVENSKA, ktorú zastupoval jej predseda Ján Lipinský: „Zbieram a píšem anekdoty/smišky ujka Vasiľa z Medzilaboriec, ktorý raz povedal: „Rusín, keď ťa oceňujú, nevstávaj z hrobu.“ Mnoho ľudí, ktorí veľa pre nás veľa vykonali, znamenajú niečo až po smrti. Som rád, že nadácia si všimla a ocenila osobnosti, ako aj našu prácu. Tento rok je vyhlásený za rok Dobrianskeho, budúci to bude 100 rokov od spoločného štátu Slovákov, Čechov a Rusínov. Musíme ukázať, že sme boli štátotvorní a to je veľká zásluha aj dnes oceneného profesora Popa.

Zmenšenú kópiu sochy kniežaťa Laborca dostal aj herec a moderátor MICHAL HUDÁK. KTO BOL KNIEŽA LABOREC? Podľa Anonymovej kroniky bol slovanské knieža a panoval na prelome 9. a 10. storočia. Laborec je spojený s príchodom maďarských kmeňov pod vedením kniežaťa Almoša do Karpatskej kotliny. Pri rieke Uh vtedy existovalo slovanské kniežatstvo s centrom na hrade Hung (Užhorod). Na jeho čele stál Laborec a obyvatelia ho nazývali župan hradu. Hung obsadili Almošovi muži a Laborec po jeho dobytí ustúpil na hrad Zemplín. Almošovi vojvodcovia ho prenasledovali a popravili obesením pri prameňoch rieky Sviržavy. Legenda hovorí, že rieku premenovali podľa mena kniežaťa na Laborec. Stal sa jednou z hlavných postáv mnohých diel rusínskych a ukrajinských spisovateľov. „Ľudia ho mali radi a nazývali ho kniežaťom Dobroľubom, ktorý pomáhal ľuďom. Práve on hovoril, že v jednote je sila. Bojoval proti nenávisti, zrade, zlobe. Nie knieža dáva silu ľudu, ale ľud dáva silu kniežaťu,“ doplnila Daniela Palaščáková.

-latt