Kniha mapuje históriu Vyšného Tvarožca

 

Od prvej písomnej zbierky  o Vyšnom Tvarožci uplynulo už 600 rokov. Pri tejto príležitosti  vyšla kniha.

Vyšný Tvarožec – história obce od roku 1414, 600 rokov obce je názov knihy Bardejovčana Emila Balaščáka, ktorého život aj osudy jeho predkov sú s touto obcou nerozlučne spojené.

 

Emil Balaščák sa narodil 22. novembra 1943 v Bardejove. Jeho otec pochádzal z Vyšného Tvarožca, mama z Petrovej v Bardejovskom okrese.

 

Vyštudoval drevársku priemyslovku v Spišskej Novej Vsi a Vojenskú dôstojnícku školu v Českom Těšíne.

 

Pracoval ako vedúci ekonóm práce a miezd v bývalom výrobnom družstve Snaha Bardejov.

 

Jeho záľuba v štúdiu rodinnej histórie a hľadaní predkov, ktorých má v rodokmeni vyše 8-tisíc, ho priviedla aj k napísaniu knihy o Vyšnom Tvarožci.

 

„Každý z nás má možnosť pátrať po tom, kto boli jeho predkovia, kde žili, čo robili, čím sa preslávili alebo či prežili svoj život skromne. Ľudia by mali poznať históriu svojho rodu,“ píše v prológu svojej knihy Balaščák. Kniha je najmä o obci Vyšný Tvarožec a o jej obyvateľoch, ale nielen o nich.

 

Pokrstili ju 27. júla na oslavách 600 rokov od prvej písomnej zmienky obce Vyšný Tvarožec.

 

Kronika deda Teodora

Balaščák pri jej písaní vychádzal z archívu v Nižnej Šebastovej a v Bardejove, z farských a cirkevných kníh a hlavne z kroniky obce.

 

„Môj dedo Teodor Dudinský pochádzal z Prešova, ale bol učiteľom v Petrovej a potom riaditeľom školy vo Vyšnom Tvarožci, kde je aj pochovaný. Venoval sa aj písaniu kroniky obce. Z nej som vybral časti, ktoré som použil vo svojej knihe,“ popisuje Emil Balaščák jej tvorbu.

 

V archívoch strávil autor veľa času. Okrem pasáží z kroniky obce podľa jednotlivých rokov od roku 1414, autorových úvah, príbehov a poznámok, obsahuje kniha aj historický abecedný zoznam obyvateľov obce, údaje zo sčítania ľudu z roku 1858, záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, opis cintorína, rodokmene tvarožských rodín a rozsiahlu fotografickú prílohu.

 

„Nikdy by mi nebolo napadlo, že napíšem knihu v tomto formáte. Vždy som však chcel napísať knihu o rodokmeňoch. Keďže starosta obce vedel, že sa tým zaoberám, poprosil ma, či by som knihu o Vyšnom Tvarožci a k 600 rokom obce predsa len nenapísal,“ vysvetľuje autor, ako vznikla myšlienka knihu vydať.

 

Písanie knihy ho nakoniec priviedlo aj k príbuzným pôvodom z Vyšného Tvarožca, ktorí sa vysťahovali do srbskej Vojvodiny. Podľa autora nebolo až také náročné knihu napísať, keďže zbieraniu materiálu sa Emil Balaščák venoval od roku 2006, ako potom zháňať financie na jej vydanie.

 

New York, Tvarožec, Vojvodina

O ľuďoch vo Vyšnom Tvarožci autor hovorí, že sú priateľskí, úprimní a stále si dokážu navzájom pomôcť.

„Ak porovnávate život na dedine a v meste, vzťahy na dedine sú podľa mňa oveľa lepšie, úprimnejšie a srdečnejšie. A ľudia sú priateľskejší. Nehovorím, že všade, ale z Vyšného Tvarožca ten pocit naozaj mám,“ hovorí autor.

 

„Moja najmladšia dcéra žije v New Yorku. Bol som tam na svadbe aj na krstinách. Veľké mesto, vysoké domy. Ale keď som potom prišiel napríklad do Srbska na dedinu k príbuzným, mal som úplne iný, oveľa vyšší a blaženejší pocit ako vo veľkom New Yorku.“

 

Autor do budúcnosti chystá aj vydanie ďalšej knihy. Tá by sa mala výlučne týkať rodokmeňov predkov od roku 1746 až do roku 2014.

 

Fakty

Šesťsto rokov vo Vyšnom Tvarožci

Koncom júla si Vyšný Tvarožec  pripomenul šesťsto rokov od prvej písomnej zmienky o obci.

Počas osláv 600. výročia prvej písomnej zmienky o Vyšnom Tvarožci sa uskutočnila prezentácia publikácie Vyšný Tvarožec – história obce od roku 1414, ktorú napísal Emil Balaščák.

S dedinou sú spojené osudy biskupov Jozefa Gaganca, ktorý má v miestnom gréckokatolíckom chráme pamätnú tabuľu, i blahoslaveného Vasiľa Hopka, ktorý má v obci rodinné korene.

Na slávnosti vystúpili Kandráčovci i ľudové súbory z okolia, predchádzala jej slávnostná archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil pomocný prešovský biskup Milan Lach.

Aj vladyka Milan vyzdvihol vo svojej homílii biskupov Jozefa Gaganca a Vasiľa Hopka. Prirovnal ich k apoštolom. Vyzval veriacich, aby si ich vážili a nasledovali ich príklad. l “Archijerejskú liturgiu spevom viedli kantorky Mária Balaščáková a Terézia Polčová. Počas myrovania zazneli piesne na počesť blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka,“ informoval Miroslav Gavala za prešovské arcibiskupstvo.

Doplnil, že medzi hosťami boli aj veriaci gréckeho obradu z Bikič-Dolu zo Srbska, ktorí ich pozvali na návštevu. Ich predkovia pochádzali z Vyšného Tvarožca.

Súčasťou podujatia bola výstava historických kníh, vrátane rukopisného cyrilského evanjeliára zo začiatku 17. storočia, ktorý sa nachádza v archíve farského úradu.

frk

 

 | Mario Hudák

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7337907/kniha-mapuje-historiu-vysneho-tvarozca.html