Kniha o Andrejovi Gavulovi je obrazom čistej duše ľudového rezbára

„Pochopila som, že každý umelec, výtvarník alebo tvoriaci človek, nemôže dať do svojej tvorby nič viac a nič menej, iba to, čo má v sebe.  Svoj intelekt, charakter, svetonázor, životnú skúsenosť. Chvála Bohu, v  umení sa klamať nedá. Aj keď súčasnosť ponúka mnoho samozvancov, čas všetko preoseje a ostane len umenie,“ to sú slová Daniely Kapráľovej, autorky najnovšej a zároveň aj prvej knihy o ľudovom rezbárovi Andrejovi Gavulovi z Čabín v okrese Medzilaborce.

 

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska vydalo zaujímavú knihu s jednoduchým názvom Andrej Gavula. Meno a tvorba tohto ľudového rezbára je verejnosti dobre známe nielen v našom regióne, ale aj na celom Slovensku a v zahraničí. Knihu slávnostne uvedú do života v obci Čabiny túto sobotu 17. januára o 14.00 hod. Ešte predtým sme sa o knihe porozprávali s jej autorkou.

 

Prvou bola Zuzanka

Kapráľová je autorkou knihy Zuzanka, ktorú vydalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska s finančnou podporou ministerstva kultúry v roku 2008. Vydanie knihy sprevádzala aj výstava s rovnakým názvom, v ktorej Kapráľová prostredníctvom svojich fotografií odkryla vnútorný svet a tvorbu svojej mamy Zuzany Kapráľovej zo Stakčína. Výstava a aj kniha mali pozitívny ohlas nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V tom čase pracovala Daniela vo Vihorlatskej knižnici v Humennom, kam prišla z Vihorlatského múzea v Humennom kde pracovala ako kunsthistorička. Pracovné výzvy ju neskôr posunuli do Múzea moderného umenia Andyho Warhola do Medzilaboriec a odtiaľ do sninského kaštieľa,  kde sa venuje galerijnej a muzeálnej  činnosti. Zaujímalo nás, kedy sa s Andrejom Gavulom a jeho tvorbou stretla po prvý raz? „Prvé stretnutie so sochou pána Gavulu bolo vo Vihorlatskom osvetovom stredisku v Humennom. Veľmi ma zaujala, lebo to bola pravá, nefalšovaná insita. Od vtedy  som si meno autora zapamätala. Bližšie som sa s pánom  Gavulom zoznámila, keď ma pán Škovrán, starosta Čabín poprosil, aby som urobila v Dome remesiel kurátorskú výstavu dvom ľudovým  umelcom- pánovi  Sírikovi a pánovi  Gavulovi.  Keďže milujem tento druh umenia, s radosťou som to prijala,“ vysvetlila Kapráľová.

 

Chcel knižočku pre svojich vnukov

Autorka knihy priznala, že ju Gavulova tvorba  oslovuje a pohládza na duši. „Tento insitný autor je pre mňa zaujímavý  tým, že on tomu drevu rozumie, komunikuje s ním, váži si ho, rešpektuje ho  a  má ho rád. Nie je to násilné. On necháva tomuto materiálu priestor,  to drevo slobodne dýcha. Citlivo využíva rôzne nerovnosti  dreva a  suky. To si vyžaduje veľkú predstavivosť.  Pán Gavula si za tie roky vytvoril svoj strohý, autentický,  ale o to viac pravdivý rukopis.  A to všetko dáva jeho dielam punc kvality.  To je dar, ktorý autor dostáva  od Boha... To sa nedá naučiť. Zo sôch vyžaruje naivná radosť,  teplo a  poriadny kus  človečiny“, povedala. Pracovať na knihe o autorovi, ktorý žije a tvorí v Čabinách, ktoré sú  v regióne už tak trochu „od ruky“, nebola podľa Kapráľovej zrejme náhoda. „Sú to také osudové záležitosti. Ľudia akoby sa priťahovali. Nič nie je v tomto živote náhodné. Keď som pracovala na knihe Zuzanka, tak som uvažovala, koľko  úžasných starých ľudí okrem Zuzanky je vôkol mňa. Tí ľudia však odchádzajú, tá generácia vymiera. Bolo mi hrozne ľúto, že som nestihla niečo povedať  o svojom otcovi , veľmi  múdrom  a pravdu milujúcom  človeku.  Párkrát mi preblyskla myšlienka splatiť tento dlh. Až som sa tak v duchu zasmiala: Prečo o tom rozmýšľam, keď otec už odišiel? Ale asi táto myšlienka bola vrúcna, čistá a nezištná, lebo len tak sa tie priania plnia. Vtedy  ma oslovil pán Gavula, či by som o ňom neurobila malú brožúru.  Pre vnukov. Že má taký pocit, že nikto z mladých sa drevenej soche v dedine nebude venovať. Chcel, aby sa niečo zachovalo.  Pôvodne som tento rok chcela  vydať knihu svojich básní. Už som mala aj ilustrátora, ale po tejto ponuke som  zmenila plán a svoje veci odložila na neskôr. Samozrejme dôvodom rozhodnutia bolo aj to, že tento rezbár  mi bol charakterovo sympatický,“ povedala.

 

Kniha o človeku

Oslovenie a prosba o spísanie knižky boli akousi hodenou rukavicou. „Bola to pre mňa česť. Autor ma také naturálne,  mužské vyžarovanie, prirodzenú  autoritu, ktorá sa na nič nehrá. Čistá vodička. Čo na srdci, to na jazyku. Urobila som mu pár stránok pre vnukov a ukázala ich aj pár ľuďom.   Michal Bycko z Múzea  Andyho Warhola ma „nakopol“,  že prečo nepozháňam viac peňazí a neurobím monografiu? Spolu s Bohušom Tabakom sme sa dohodli, že spoločne vo voľnom čase  budeme častejšie navštevovať Čabiny, ja kvôli knihe a on filmu. Vtedy som  si zrazu uvedomila, že osud mi dal možnosť urobiť diptych ku knihe  Zuzanka.  Nechcela som robiť monografiu o autorovi, ale knihu o človeku, ktorému pri sochách, ako sám vraví -  ide čas. Aby kniha rozprávala o prostom  dedinskom človeku a potom aj o jeho tvorbe.  Prostredníctvom  fotografickej reči  vypovedala o jeho živote, o prostredí v ktorom  žije a o jeho názoroch“ vysvetlila Kapráľová.

 

Diela, osobné názory na svet a na život

Drevené sochy Andreja Gavulu sú nielen po celom Slovensku ale aj na rôznych miestach v zahraničí. „Samozrejme, že som za jeho dielami necestovala do Prahy kde ma sochu, ale tu nablízku som sa snažila jeho tvorbu komplexne zmapovať. Na tých 40 stranách knihy sa nedá umiestniť všetko, takže veľa diel, ktoré som mala nafotené, som do knihy nakoniec nedala. Spočiatku mi išlo o to, aby som ich tam mala čo najviac, no nakoniec som zmenila koncepciu. Radšej menej a ucelenejšie. V knižke sú zachytené aj autorove  výroky, názory na tvorbu a život.  Tak ako autorova tvorba  je navonok stroho štylizovaná, ale vo vnútri  veľmi senzitívna,  tak aj ja som sa snažila o podobný rukopis knihy,“ povedala. Daniela Kapráľová a Andrej Gavula sú súčasní umelci, ktorý sa hrdo hlásia k svojmu Rusínstvu , ktoré výrazne ovplyvňuje aj ich tvorbu. Severovýchod Zemplína si vybrali aj za miesto kde knihu slávnostne uvedú do života. „Uvažovali sme, že knihu uvedieme do života v Bratislave, či v Prešove, ale nakoniec nás pán Gavula presvedčil,  že najlepším a tým správnym miestom sú Čabiny, kde žije,“ povedala. Knihu uvedú do života Dome kultúry v Čabinách. Vyšla v náklade 600 kusov. Združenie inteligencie Rusínov Slovenska na jej vydanie dostalo grant od ministerstva kultúry. Kniha je nepredajná. Záujemcovia si ju môžu vyžiadať prostredníctvom webovej stránky združenia http://www.rusyn.sk/  Ďalej ju môžu dostať ako osobný dar od Andreja Gavulu.

 

Anna Kornajová

 

http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/751-kniha-o-andrejovi-gavulovi-je-obrazom-cistej-duse-ludoveho-rezbara