Koho trápi problém chudoby

Po najnovších reformách s dopadom na rodinné rozpočty začala rezonovať otázka chudoby. Prešovský kraj patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, keď priemerná mesačná mzda je ďaleko pod priemerom Slovenska a dosahuje len 12 500 Sk. Bardejovský okres je na tom ešte horšie, keď patrí do tretej skupiny najchudobnejších okresov. Na Slovensku 71 % respondentov konštatovalo, že životná úroveň za posledné dva roky sa znížila, v Prešovskom kraji až 75 % opýtaných. Mzdy zabezpečujúce prežitie z mesiaca na mesiac vykazuje v SR 84 %, v Prešovskom kraji 89 % ľudí, priemerný príjem len 9 % a len 1 % nadštandardnú úroveň.

Je priam neuveriteľné ak v televízii s cynickým kamenným úsmevom hovorí minister financií Mikloš, ako sa u nás zvyšuje životná úroveň, rast HDP je dokonca najväčší v EÚ. Lenže ak v Nemecku vzrastie o 4 % a u nás o 5 %, je to, ako keby som porovnal 156 Sk ku 5 Sk.

Ak v prvej Dzurindovej vláde poklesu životnej úrovne občanov bránila ešte ľavica, tak v druhej pre občanov nešťastná liberálno-pravicová vláda rozdelila spoločnosť na 84 % zdieraných a chudobných a 16 % bohatších a najbohatších. Je priam cynicko-vulgárnym postoj vlády k občanom, ktorí išli do dôchodku pred rokom 2004, že tí, ktorí vytvárali hodnoty, ktoré sa za brakové ceny rozpredali (v hodnote, asi bilión 200 miliárd Sk), dnes sú odsúdení na živorenie. Pre mnohých je to skrytá, ale dokonale premyslená genocída. Mnohí sú s nominálnym dôchodkom hlboko pod 6 000 Sk. Nie je výnimkou, že kvalifikovaná učiteľka s celoživotným pôsobením v školstve má príjem 6 200 Sk. Ak náklady na bývanie a inkaso tvoria mesačne okolo 4 000 Sk, na stravu, ošatenie, lekára ostáva už len minimum. Pán Mikloš, Kaník, Zajac, títo občania, ktorých ste vyselektovali ako najnižšiu spoločenskú triedu, vám to do smrti nezabudnú.

Jedna z televíznych reklám - ďaleko aj blízko... - presvedčuje budúcich dôchodcov o výhodách dôchodkového sporenia. Pripomína mi to reklamy nebankových sektorov (Drukos a iné), za ktorých sa štát nezaručoval a občania prišli takmer o 20 miliárd korún. Veď už dnes na túto reklamu sa minulo 400 miliónov korún a do omrzenia dennodenne nám to elektronické média ďalej servírujú. Porovnanie chudoby a bohatých je ukážkové v Sociálnej poisťovni, kde piati riaditelia dostali odmenu 3,5 milióna korún. A kde sú ďalšie pobočky, zamestnanci a náklady na prevádzku.

Chválime sa, ako k nám prichádzajú zahraničné investície. Sme lepší ako Česi, ba celá Európa. Lenže vysvetlenie je jednoduché. Kým Česi a ostatné štáty podporovali rozvoj malých a stredných podnikateľov a dnes majú dobrú infraštruktúru, my robíme opak, finančné stimuly dávame zahraničiu. Nič proti tomu, ak prídu k nám automobilky, ktoré dajú príležitosť zamestnania. Ale v zmluve s KIA chýba dohoda, že budú vyrábať autá aspoň 10 rokov. Pritom štát vynakladá prostriedky vo výške 16 miliárd korún, na americkú FÓRD-ku vyše tri miliardy a ďalšie. Spomeňme 10-ročné daňové prázdniny pre VSŽ (bez pričinenia o výstavbu), to sa našim podnikateľom o niečom podobnom môže len snívať.