Kolonické observatórium sa zapája do nepretržitých pozorovaní

Poprední "premenári" sa na tri dni zišli na Sninských rybníkoch pred dvoma týždňami. Medzinárodná konferencia KOLOS 2006 za účasti astronómov z Ruska, Ukrajiny, Češka, Poľska, Estónska a Slovenska sa zaoberala aktuálnymi otázkami výskumu premenných hviezd. KOLOS po rozšifrovaní znamená Kolonický seminár, ale skrýva sa za ním aj najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom hlavného zrkadla jeden meter, ktorý je práve v Astronomickom observatóriu v Kolonickom sedle.

"Vihorlatský národný teleskop váži 4 200 kilogramov a v porovnaní s ostatnými prístrojmi na Slovensku je to naozajstný kolos. Jeho konštrukcia je zameraná na premenné hviezdy. Zaoberáme sa hlavne ich pozorovaním a v tejto oblasti komunikujeme s centrami," uviedol Igor Kudzej, riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, ktorá konferenciu zorganizovala v spolupráci s Agentúrou pre vedu a výskum. Jej súčasťou bolo uvedenie do života dvojkanálového fotometra na registráciu zmien jasnosti premenných hviezd v observatóriu na Kolonickom sedle. Vyrobili ho špecialisti v Odese a v skúšobnej prevádzke bol už pol roka.

"Pokrstíme ho dobrými pozorovaniami," povedal Kudzej. V súčasnej zlej ekonomickej situácii astronomických pracovísk u nás je zriedkavosťou zavádzanie nových prístrojov. Aj preto je záujem o najväčší ďalekohľad v Kolonickom sedle veľký. "Naše observatórium patrí medzi najmladšie a zapĺňa medzeru tzv. nepretržitých pozorovaní. Znamená to, že jednu hviezdu pozorujú observatória v rôznych zemepisných dĺžkach. Pozoruje sa vždy tam, kde je noc. Práve európska časť je pomerne slabo zastúpená. Náš ďalekohľad bý mal túto medzeru zaplniť," vysvetlil Kudzej. Podľa jeho slov vstupný lístok do siete nepretržitých pozorovaní už naša hvezdáreň drží v rukách.

Predstavenie kolonického ďalekohľadu, vôbec prvé na medzinárodnej úrovni, sa konalo na celosvetovej konferencii vo Viedni v septembri tohto roku. "Ďalším krokom sú kontrolné pozorovania na fotometri, ktoré budú recenzované. V prípade úspechu budeme zaradení do medzinárodnej siete veľkých ďalekohľadov, teda takých, čo majú priemer hlavného zrkadla meter a viac," upresnil riaditeľ Kudzej.

Prítomnosť vedeckých kapacít z Odesy a Špeciálneho astrofyzikálneho observatória Akadémie vied Ruskej federácie v Zelenčukskej na Kaukaze, ktoré pracuje s ďalekohľadom so zrkadlom s priemerom šesť metrov, znamenala nielen výmenu skúseností. "Vypracovali sme predbežný pozorovací harmonogram na našom ďalekohľade so zapracovaním návrhov z týchto pracovísk. Medzinárodné výmeny sú samozrejmosťou," dodal Kudzej. Ako doplnil S. Andrijevskij z Odesy, v prvom rade išlo o upresnenie astronomických objektov pozorovania a následného publikovania výsledkov. "Navrhli sme pozorovanie tzv. krátko periodicky pulzujúcich hviezd, aj všetkého toho, čo zaujíma svetové astronomické spoločenstvo," uviedol Andrijevskij.

Jana Otriová