Komentar. Jak s’a zrobyla „chŷba“

Chŷbov bŷ, naopak, bŷlo movčaty.

Keď s’a u februari 2022-ho roku perevernuv svit hori nohamy vďaka rosijskij invaziji, časť predstavyteliv rusyňskoho ruchu v Severnij Ameryci lobovala za to, žebŷ rusyňskŷj ruch, konkretno Svitovŷj kongres Rusyniv, teper’ ne tyskav na svoji, opravdanŷ pidkresľuju, požadavkŷ, bŷty vŷznanŷm narodom na Ukrajini.

Argumentovalo s’a tŷm, že teper’ na to je ne je dobrŷj čas. Bo ide vojna. Bo teper’ inšŷ prioritŷ. A mohly bŷ s’me prodovžovaty. Pro mene dakus šokujuče. Pojasňu čom.

Po perše, jak kebŷ počatkom vojnŷ sčezly všŷtkŷ nespravedlyvosty, kotrŷ za vece jak trydc’ať mirnŷch rokiv Ukrajina robyla Rusynam. Jak kebŷ sčezlo všŷtko toptaňa po Rusynach, všŷtka diskreditacija, kotru robyly Rusynam, všŷtko pereslidovaňa Rusyniv. Lem zato, bo teper’ je atakovana Ukrajina. І zato, že chtos’ atakuje Ukrajinu, mŷ majeme zreči s’a vlastnŷch prav.

Po druhe, šokujuča pro mene bŷla i naivnosť dakotrŷch predstavyteliv, že keď Ukrajina vŷhrať, a bude pr’amyty do Evropskoj uniji, sama od sebe vŷznať Rusyniv, i všŷtko bude porišeno. Mŷ lem teper’ majeme bŷty tycho.

Bludom je i perše, i druhe tverdžiňa. Što do peršoho tverdžiňa, Rusynŷ tŷm, že lem dalše prodovžujuť u svojich požadavkach, v tim, što choťať ponad trydc’ať rokiv, nyjak ne škoďať Ukrajini u vojni, a nyjak ne pomahajuť agresorovy – Rosiji. Lem dalše stojať na svojich prozicijach, dokinc’a jasno vŷslovyly s’a ku cilij situaciji odnosno vojnŷ.

Tak samo bŷ s’me Ukrajini nyjak u vojni ne pomohly, kebŷ s’me teper’ bŷly tycho, a nyjak tŷm any ne zrobyly škodu Rosiji. Tŷm, že budeme tycho, možeme poškodyty tak akurat samŷ sobi, bo jak s’a bisiduje, nimij dityni any vlastna matir’ ne rozumije. A toto vlastno dotuľať s’a vže i druhoho tverdžiňa.

Nit, čestovanŷ, nyč s’a ne porišŷť samo od sebe, lem tak, keď Rusynŷ buduť tycho. Ne isnuje takŷj pryklad z istoriji, ne isnuje takŷj perecedens, na kotrŷj bŷ s’me s’a mohly odklykaty, žebŷ potverdyty, že jak budeme tycho jak mŷškŷ, bo vojna, pak nas ociňať i daduť nam našŷ prava. Prykladiv jakraz opačnŷch isnuje mnoho.

Tŷm, že budeme tycho, možeme poškodyty tak akurat samŷ sobi, bo jak s’a bisiduje, nimij dityni any vlastna matir’ ne rozumije.

Spor vnutri kongresu nakonec’ podarylo s’a jakos’ porišŷty, i dišlo do porozumiňa. No to ne značiť, že ne suť takŷ predstavyteli, kotrŷ našŷ namahŷ v časi vojnŷ i dalše beruť za „chŷbu“.

Lemže proty jich peresvidčiňa stojať faktŷ. І to faktŷ, kotrŷ suť tverdŷ. Zrobme kurtu rekapitualciju  rezultativ „chŷbnŷch“ krokiv Svitovoho kongresu Rusyniv lem za poslidnij pivrok.

Na pysmo, kotre bŷlo zahnane vtohdŷšňomu slovac’komu premjerovy Eduardovy Hegerovy, a do vidoma napryklad i Ursuli von der Lejen, predsydateľka Evropskoj komisiji odpovila, a vďaka nij podarylo s’a zorganizovaty striču z Venecijskov komisijov, kotra v tim časi jakraz analizovala ukrajiňskŷj menšŷnovŷj zakon, a tak samo dalšŷ usloviji, kotrŷ menšŷnŷ na Ukrajini majuť.

Komisija rekomendovala kongresu, žebŷ iz svojima problemamy zvernuv s’a pr’amo do Radŷ Evropŷ, kotroj Venecijska komisija je pidpor’adkovanŷm organom.

Na pysmo kongresu pr’amo zareagovav vŷsokŷj komisar’ Organizaciji pro bezpečnosť i spivpracu v Evropi pro narodnostnŷ menšŷnŷ Kairat Abdrachmanov. Tot zaproponovav dalšu pr’amu striču joho komandŷ z predstayvteľamy kongresu, žebŷ totu spravu rišŷty dalše.

Pravda, nepr’amo, ale predci lem pryšla odpoviď i na pysmo, kotre išlo do Šarlsa Mišela, holovŷ Evropskoj radŷ. Z toho misc’a ne napysaly žadnŷ konkretnŷ propoziciji, no garantujuť, že prava menšŷn majuť i buduť maty na Ukrajini v mer’ku.

Pidkresľuju, že žadna z inšitucij, z kotrov bŷlo doteper’ komunikovano, ne kritikovala Rusyniv za to, že v časi vojnŷ zvertajuť s’a z takov problemov do nych. Každa iz spomynanŷch inštitucij abo osob ne rišŷť prava menšŷn čerez optiku vojnŷ, ale čerez optiku toho, že to suť osnovnŷ cinnosty Evropŷ, kotrŷ mus’ať bŷty dotrymovanŷ.

Nychto Rusyniv zato, že zvernuly s’a pysmamy do tŷch inštitucij, ne obvynyv iz žadnoho separatizmu, nychto s’a ne zvidav, čom teper’, a každŷj namahav s’a daty meritoričnu odpoviď, v lipšim prypadi i propoziciju na dalše rišiňa.

A nykomu any ne treba bŷlo pojasňovaty, ci Rusynŷ suť Rusynŷ, abo karpaťskŷ Rusynŷ, abo ci s’me ne znam chto. Každŷj oslovlenŷj akceptovav to, jak s’a nazŷvame, i što žadame. Točka.

Samosobov, mŷ ne zname, jakŷ buduť realnŷ rezultatŷ tŷch namah, no už teper’ je to porušaňa ciloj našoj spravŷ doperedu o stovkŷ kilometriv v porivaňu z dakiľko rokamy nazad, koly s’a lem stojalo. І tak bez ohľadu na to, kiľko namah to išči bude stojaty, kiľko puty bude treba perejty, dnes’ jasno zname, že s’a ne zrobyla chŷba. Chŷbov bŷ, naopak, bŷlo movčaty.

Petro Medviď 

žridlo: https://www.lem.fm/yak-sya-zrobila-khyba/

žridlo fotografiji: iStock.