Komentar’. Keď je skleroza myliša pryjateľka

Maly bŷ žertvŷ ďakovaty, že ne spaly na poľu?

Riznŷ tipŷ inštitucij pamjaty naroda, kotrŷ vŷnykly v okremŷch postkomunističnŷch deržavach, bŷ maly dokumentovaty i ociňovaty všŷtkŷ informaciji, kotrŷ odnos’ať s’a na časŷ neslobodŷ i pereslidovaňa. A tak samo bŷ maly maty jasno v tim, što je zločin. Nažaľ, ne vse je to tak.

Poľskŷj Іnštitut pamjaty naroda informovav, že zakinčiv rozslidžovaňa v spravi Akciji Visla. V publikovanim dokumenti s’a pyše, že tota hanebna istorična dija, v ramkach kotroj poterpily i Rusynŷ z Lemkovynŷ, ne bŷla any zločinom proty ľuďskosty, any komunističnŷm zločinom.

Žebŷ toho ne bŷlo malo, v komunikati s’a pyše, že ciľom Akciji Visla ne bŷlo pereslidovaňa. Vŷhnaňa, za dumkamy prokuratora, kotrŷj v tij spravi dijav, malo charakter prevenciji i ochoronŷ, a ne represiji. V texti s’a tak samo dočitame, že na teritoriji, de Akcija Visla prochodyla, operovala OUN-UPA, kotra terorizovala i ubyvala žŷteliv, i žebŷ tŷch ľudej choronyty, bŷly evakuovanŷ, bo tam maly prochodyty velykŷ vojeňskŷ operaciji.

Cila akcija podľa publikovanoho stanovyska ne bŷla zamir’ana na dajaku narodnostnu grupu žŷteliv, bo pereselenŷ bŷly i Poľacy.

Postijme už lem pry slovi evakuacija. Evakuacija bŷ to bŷla v prypadi, že dospravdŷ ide realizovaty s’a na danij teritoriji velyka vojeňska operacija, napryklad proty spomjanutoj terorističnoj OUN-UPA, i žebŷ ne poterpilo civilne naseliňa, na čas, pokľa tota operacija prochodyť, suť ľudy perenesenŷ na bezpečnu teritoriju i je jim zabezpečene ukvarteľovaňa. Po operaciji možuť vernuty domiv. Do svoho.

V prypadi Akciji Visla ľudy musyly opustyty svojich chŷžŷ, svoji zemli, svoji lisŷ, a rišiňa ne bŷlo dočasne. Do jich chŷž, na jich zemli, do jich lisiv pak pryšly inšŷ ľudy. Pokľa s’a po časi, keď už to bŷlo možlyve, chotiv chtos’ vernuty, ne bŷla tam už joho chŷža, joho zemľa, joho lis, i treba bŷlo sobi chŷžu kupyty abo zbudovaty. No a dobri zname, že na reštitucij dodnes’ Lemkŷ ne majuť žadnŷ prava. Zato jaka evakuacija?

V komunikati s’a dalše pyše, že predsi pereselenŷ na novŷch misc’ach distaly chŷžŷ. Značiť, jakŷj zločin, hejže? Tysne s’a mi na rot lem jeden vopros. Maly bŷ žertvŷ Akciji Visla poďakovaty poľskŷm vlasťam, že keď jich už vŷhnaly zo svoho, cholem jich ne zochabyly spaty na poľu? Dakus cinične.

Mohly bŷ s’me pysaty protyargumentŷ na každe druhe rečiňa publikovanoho textu. No osnovnŷm je to, že stanovysko, kotre bŷlo publikovane, ne boronyť žertvŷ, ale perestupnyka.

Kebŷ s’me ne smotryly na nyč inše, lem na Rymskŷj štatut Medžinarodnoho karnoho tribunalu iz 17-ho jula 1998-ho roku, pak poľskŷj inštitut ide proty toho štatutu. V stati 7 suť jasno definovanŷ zločinŷ proty ľuďskosty. Abzac d) toj stati rachuje medži takŷ zločinŷ i deportaciju abo nasylne pereseliňa žŷteliv.

A točno toto bŷla Akcija Visla. Ne evakuacija, ale deportacija, nasylne pereseliňa pid strachom iz ozbrojenoj armiji, kotra na to dozerala. Deportacija, kotra ne mala kinčity navernuťom, ale mala bŷty zaveršalnŷm rišiňom.

No ne dumajme sobi, že toto je lem problema Poľšči. Publikovanŷj komunikat je škandalom, ale vin vlastno nyjak ne vŷbočuje z normŷ.

Posmosťme s’a napryklad na to, jak s’a dodnes’ Čes’ka i Slovac’ka republika spravujuť odnosno takzvanŷch Benešovŷch dekretiv, v ramkach kotrŷch bŷly, okrim inšoho, nasylno vŷselenŷ po Druhij svitovij vojni Nimci i Maďarŷ, abo jak s’a spravujuť odnosno takzvanŷch optacij, v ramkach kotrŷch vŷselyly Rusyniv na Ukrajinu. A ne je to lem problema tŷch deržav.

Pered vstupom do Evropskoj uniji bŷly požadavkŷ na zrušiňa Benešovŷch dekretiv. Maďar’sko chotilo, žebŷ vstupom do Evropskoj uniji u 2004-im roci perestaly platyty Benešovŷ dekretŷ na Slovakiji. Bavarijskŷ poslanci za Christiaňsko-socialnu uniju holosovaly proty vstupu Čes’koj republikŷ do Uniji, pokľa ne buduť zrušenŷ Benešovŷ dekretŷ, a Avstrija dokinc’a hrozyla pravom schosnovaty veto, i zablokovaty vstup Čes’koj republikŷ, pokľa dekretŷ ne buduť vŷrišenŷ.

Pokľa bŷ s’a zrušiňu dekretiv boronyla lem Slovac’ka i Čes’ka republika, bŷlo bŷ to išči „zrozumilŷm“. Lemže to Evropska komisija dala točku za temov. To ona i v prypadi Čes’koj, i v prypadi Slovac’koj republikŷ dala jasne stanovysko, že „pryjednaňa s’a do Uniji ne vŷžaduje zrušiňa dekretiv, any dalšoj legislativŷ z nyma povjazanoj“.

І tak tu majeme dva aspektŷ. Tot peršŷj je, že našŷ deržavŷ v povojnovim periodi vŷrosly na tŷch zločinach, a dnes’ sobi nychto ne choče pryznaty, že na tŷch zločinach vŷrosnuv. Ony s’a nyjak ne zminyly mentalno, što do tŷch zločinnŷch sprav z mynulosty, lem s’a jakos’ perevalyly z boka na bik, iz soviťskoho bloku do zapadnoj Evropŷ.

Tot druhŷj, že štruktura povojnovoj Evropŷ bŷ tak samo mohla začaty maty problemu iz svojov pevnosťov, kebŷ s’me totŷ zločinŷ začaly rišŷty ser’jozno, zato i Brusel radše zapre oči.

No lemže jakraz na to bŷ to maly bŷty inštitutŷ pamjaty, kotrŷ totŷ oči otvor’ať. Ne pidpor’adkujuť s’a tomu, što bŷ chotila deržava, ale objektivno, bez političnoho zas’ahovaňa ociňať i nazvuť. Pokľa je takŷm inštitutam skleroza myliša pryjateľka, pak suť nam nepotribnŷ. Bo ony ne napravľujuť kryvdu, ale išči pľujuť žertvam do oč.

Petro Medviď

žridlo, tekst i foto:
https://www.lem.fm/ked-ye-skleroza-milisha-priyatelka/