Komentár Maria Hudáka: Kauza ťažby v Smilne: Pštros s hlavou v ropnom piesku

Komentár Maria Hudáka: Kauza ťažby v Smilne: Pštros s hlavou v ropnom piesku

 

Fyzické potýčky s americkými ropákmi, od Vianoc trvajúce blokády ciest, otvorené listy, tlačovky, desiatky podnetov na políciu, osobné stretnutia s ministrom pri odovzdávaní hasičských áut.  Petície stoviek občanov a horúca sledovaná téma vo všetkých médiách.

 

Nič z toho zrejme neprinúti vládu a ministerských úradníkov, aby vytiahli hlavu z ropného piesku a aspoň zo slušnosti sa k problému vyjadrili.

 

A odpovedali hnutiu odporu proti vrtom a ťažbe, ktoré sa za posledný polrok sformovalo na severovýchodnom Slovensku.

 

Na bilbordoch sa „Slovensko chráni“ a „robí sa pre ľudí“. Podľa ropnej kauzy na ďalekom východe to vyzerá tak, že vláda krajinu chráni pred občanmi vlastných obcí a robí hlavne v prospech pochybných ropných spoločností vlastnených medzinárodnými oligarchami typu ukrajinského Kolomojského.

 

Keď vidím rusínske starenky v „chustkach“ ako v Krivej Oľke, Ruskej Porube alebo Smilne v 20-stupňovom mraze spínajú ruky a bezmocne prosia amerických ťažiarov, aby odišli z ich cesty a dediny, je mi fyzicky zle.

 

Jediné čo v chudobnom kraji v drsných podmienkach severovýchodu držalo generácie ľudí pri ťažkom živote, je neporušená príroda, čistý vzduch a čistá voda z vlastnej studne.

 

Áno, toto je ich bohatstvo, za ktoré sa budú biť a táto krajina im patrí. Žiadnych Američanov vŕtajúcich dva kilometre do zeme za ich humnami tu nepotrebujú a nechcú.

 

A neexistuje expert, ktorý ich presvedčí, že ťahať ropu alebo bridlicový plyn z takejto hĺbky pár metrov od ich domov a studní je bezpečné.

Napriek tomu ich babky jedným dychom aj láskavo pozývajú na kávu, prajú im veľa zdravíčka a chcú s nimi diskutovať.

 

Ropáci si namiesto toho na tlačovky zo strachu pred ľuďmi najímajú poľských ochrankárov a boja sa vyjsť na ulicu (Prešov 12. 1.).

 

Aby mohli rýchlo začať vŕtať (licencia vyprší už v lete), poškodzujú ťažkými mechanizmami prístupové cesty a majetok dedinčanov (Ruská Poruba, Smilno 15. 1.).

 

V Smilne minulý týždeň násilne odstránili a poškodili auto aktivistky a spolumjiteľky cesty na ktorej stálo, samozrejme bez povolenia. Bezmocná polícia sa len prizerá, spisuje tony papiera a ministerskí úradníci nemajú ani toľko „chochmesu“, aby ľudí vypočuli a ku kauze sa vyjadrili.

 

Minister Jahnátek sa pred desiatimi rokmi na ministerstve hospodárstva dlho neohrial. Stihol ale povoliť prieskumné vrty a licencie pre Alpine Oil and Gas.

 

Odvtedy ťažiari potichučky skúmajú, koľko ropy sa dá na biednom východe rýchlo vyťažiť a ešte rýchlejšie predať do najbližšej poľskej rafinérie. Prečo by sme si mali svoju ropu spracovať sami, však?

 

Nie je známy žiadny projekt ani žiadna štúdia, ako prieskum a ťažba ovplyvnia životné prostredie. Iba zle transponovaná smernica Európskej únie.

 

Všade na svete sú takéto prieskumné a ťažobné vrty označované ako „hĺbkové“ a podliehajú prísnemu posudzovaniu, štúdiám, analýzam a projektom.

 

Na Slovensku boli lobistickou mágiou z tohto procesu prieskumné vrty, pre ktoré sa ropná kauza rozhorela, vyňaté. Aj keby sa ropáci v prieskume rozhodli prevŕtať skrz naskrz celú zemeguľu.

 

Na konci dňa to potom vyzerá, že najdôležitejšia vec, ktorú Američania potrebujú, je súhlas vlády a hlavne poslušní, neinformovaní a tichí občania. To druhé im zatiaľ na chudobnom východe nevychádza. Chvalabohu.

 

Fyzická chudoba totiž automaticky neznamená aj mentálnu. Naopak. Ľudia vyšli do ulíc a protestujú, ropáci naštartovali vrtáky a bagre a vláda mlčí. Dokedy?

 

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

 

 Autor: Mario Hudák

 

Zdroj: 

http://bardejov.korzar.sme.sk/c/8121342/kauza-tazby-v-smilne-pstros-s-hlavou-v-ropnom-piesku.html

 

Foto: archív Korzár