Komentár. Pamätník
Dnes sa na Ministerstve kultúry SR za účasti splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Rusínov a Slovenského národného múzea. Účastníci stretnutia sa zaoberali dokumentom, ktorý bol v apríli prijatý na konferencii, ktorá sa konala v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
V spomínanom dokumente, ktorý mali podpísať „účastníci“ konferencie (bez zoznamu osôb), rozumej vysokovzdelaní vedci verní teóriám, ktoré patria do najtvrdšieho komunistického obdobia, sa uvádza, že Rusíni sú len vetvou ukrajinského národa a ich jazyk je tak či onak len dialektom ukrajinčiny. Tento dokument by sme mohli brať ako jeden z ďalších útokov proukrajinsky orientovaných ľudí, ktorí aj tak nič nezmení, lebo Rusíni zostanú Rusínmi a teórie, že sme Ukrajinci, že píšeme a hovoríme len ukrajinskými dialektami, mám nádej, že vymrú spolu s týmito odborníkmi.
Lenže, tento raz to nebolo len tvrdenie nejakých ľudí, ktorí svoje korene vidia pri kozáckom ohnisku. Tento raz takýto dokument vydala oficiálna štátna inštitúcia, takže štátna inštitúcia publikovala dokument, ktorý protirečí slovenskej legislatíve, lebo odnárodňovanie je zakázané. No a to je už väčší problém, keď štátne inštitúcie nedodržiavajú zákony krajiny. Alebo lepšie povedané, keď si riaditeľ jednej štátnej inštitúcie zmyslí, že je nad zákonom.
História tohto celého dokumentu je v mojich očiach taká jednoduchá, primitívne tupá, ako „moje bagandže“, povedal by jeden môj kolega. Konferencia sa konala pri príležitosti 60. výročia založenia múzea. Lenže dokument nie je o oslavách jubilea. Schválený dokument beriem ako testament a pamätník, veľmi okatý, ktorý chce po sebe zanechať súčasný riaditeľ múzea Miroslav Sopoliga, ktorý tento rok tiež oslávil okrúhle životné jubileum – 70 rokov a ktorý na jeseň tohto roku by mal odísť zo svojej funkcie do dôchodku. Ten istý Sopoliga, ktorý nemal problém na tlačovej konferencii v Užhorode povedať, že rusínske hnutie na Slovensku je len pár psychicky chorých osôb. Vo vymenovaní jeho ďalších útokov proti Rusínom by sme mohli pokračovať.
Generálny riaditeľ SNM Viktor Jasaň sa dnes od dokumentu i takejto rétoriky, ktorá hlása, že Rusíni neexistujú, na stretnutí s predstaviteľmi Rusínov dištancoval. Prisľúbil, že dá k tomu do konca júla aj oficiálne vyhlásenie, ktoré bude publikované na oficiálnych webových stránkach múzea, ako aj na stránkach ukrajinských novín „Nové žytťa“, ktoré túto geniálnu vedeckú prácu z konferencie publikovali. Lenže to je málo...
Nestačí sa len dištancovať. V krajine, v ktorej platí zákon, by k takémuto vyhláseniu z pozície štátnej inštitúcie, aké vzišlo z konferencie vo svidníckom ukrajinskom múzeu, nemalo vôbec dôjsť. V krajine, v ktorej platí zákon, by v momente, keď k takémuto vyhláseniu z konferencie, ktorej organizátorom je štátna inštitúcia došlo, mal by riaditeľ tejto inštitúcie hneď niesť plnú zodpovednosť. Plná zodpovednosť nie je o tom, že sa Jasaň ospravedlní za Sopoligu. Plná zodpovednosť je o tom, že sa nemá čakať, pokiaľ riaditeľ ukrajinského múzea odíde zo svojej funkcie do dôchodku, ale žeby mal byť okamžite odvolaný zo svojej funkcie, pokiaľ sa nedištancuje od dokumentu z konferencie.
Rozumiem, že súčasný riaditeľ chce ešte predtým, ako prestane riadiť múzeum, zanechať hlbokú brázdu, v ktorej majú kráčať jeho nástupcovia. Rozumiem, že tento dokument má byť jeho monumentálnym pamätníkom, aby ukázal, že proti Rusínom sa bojuje a bude bojovať aj naďalej. No tento dokument už prekročil pomyselnú čiaru znesiteľnosti, prekročil totiž zákon. Aj preto by tento pamätník nemal stáť, mal by byť povalený zodpovednými osobami v štátnych orgánoch, ktorým je múzeum vo Svidníku podriadené. A spolu s odstránením tohto pamätníka by mal byť odvolaný aj ten, kto bol jeho hlavným ideológom, strojcom a ten, kto to podporoval.
Preto nečakám len na oficiálne vyhlásenie SNM, nečakám len ospravedlnenie, čakám vyvodenie osobnej zodpovednosti. A keď sme pri ospravedlnení, tak ospravedlniť by sa mal v prvom rade riaditeľ zo Svidníka.
Článok bol napísaný ako komentár „Vstupná kontrola“ lemkovského rádia lem.fm.
Orginál článku nájdete TU: http://www.lem.fm/pamyatnik/
Peter Medviď, Prešov
30. jún 2016
Preložil: jl
Na fotografii: Pražský metronóm, ktorý stojí na mieste, kde stál najväčší na svete pamätník Stalina, vtedy ľuďmi nazývaný aj „fronta na mäso“.
Zdroj: Wikipedia
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska bižyť z lisa do valalu. Cila rozhorjačena, rozkudžerjavená, roztrepotana... Na stežki stričať kamaratku:
-A ty zkady taka...?
-Mene teper zn*******ly!
-Bižyš na nych zaklykaty šandariv/policiju?
-Ňi, ta što jes...?! Idu sja domiv lem naisty a poťim - nazad do ľisa!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať