Komentár. Sto rokov zápasu 

Komentár. Sto rokov zápasu 

Sme tu aj po sto rokoch

azbuka, po rusínsky TU:   https://www.lem.fm/sto-rokiv-borotby/

Pred sto rokmi, od 17. júna do 8. júla 1924, sa v Moskve zišlo 504 delegátov z 46 komunistických alebo robotníckych strán a organizácií zo 49 krajín. V tom čase sa tu konal 5. kongres Komunistickej internacionály (Kominterny). A "súdruhovia" nakoniec "rozhodli" aj o Rusínoch.

Nemali by sme zabudnúť na 5. kongres Kominterny, ktorý sa konal pred sto rokmi; mali by sme si ho "vďačne" pripomínať.

Ešte predtým, ako stihol vychladnúť prach na zbraniach z konca Veľkej vojny, mali komunisti jasné plány. Rozdelenie Európy, ktoré vzniklo z mierových zmlúv po vojne, nebolo v záujme Moskvy a jej stúpencov, ktorí zakladali komunistické strany v rôznych európskych krajinách.

Čítať závery tohto kongresu znamená čítať proroctvo o tom, čo Európu čakalo a čo ju skutočne postihlo po Druhej svetovej vojne.

V rámci uznesení 5. kongresu Kominterny sa "ukrajinská" otázka riešila na viacerých miestach. Napríklad sa rozhodlo, že v Československu neexistuje rusínska národnosť. Medzi národnosťami, ktoré boli uznávané v Československu, figurovala iba ukrajinská národnosť.

Kominterna tlačila na Československo, aby poskytlo sľúbenú autonómiu "Ukrajincom" na Podkarpatskej Rusi, avšak toto malo byť len dočasným riešením. Plánovalo sa, že "ukrajinské územia," ktoré Poľsko, Československo a Rumunsko "anektovali," budú po úspešných akciách miestnych komunistov "spojené" do jednej sovietskej republiky.

Ale aj miestni komunisti po Kominterne si začali činniť. Na Podkarpatskej Rusi napríklad začali vydávať noviny písané v ukrajinčine a organizovať štrajky. Prekvapivo, v tomto, ako aj v mnohých iných prípadoch, sa komunisti dokázali spojiť s nacionalistami.

Vieme, čo nasledovalo potom. Vieme, že územia Poľska, Československa a Rumunska boli "anektované" a Moskva si ich vzala pod svoju kontrolu, aby ich "zjednotila." Rusíni, ktorí sa ocitli na územiach kontrolovaných Moskvou, boli na dlhé roky vymazaní z mapy sveta.

Históriu nemožno zmeniť, no môžeme sa z nej poučiť a je naším morálnym imperatívom na ňu nezabudnúť.

Pri pripomienke storočnice 5. kongresu Kominterny by sme si mali uvedomiť, že tento kongres znamená aj storočie otvoreného boja proti Rusínom, vedeného nielen komunistami, ale aj ukrajinskými nacionalistami. (Možno sú to tí istí?)

Aj keď prešlo sto rokov, tento boj pokračuje dodnes. Tí komunisti a nacionalisti, ktorí si podávali ruky a napriek oficiálnej pozícii stáli na opačných stranách politických barikád, majú dnes svojich „vnukov“ a nasledovníkov.

Krajina, kde sa im podarilo vychovať nové generácie týchto nástupcov, sa teraz dekomunizuje a smeruje do Európy. V mysli však stále nosí závery 5. kongresu Kominterny, ktoré chceli rozbiť Európu a úplne vymazať jeden národ.

Sme tu aj po sto rokoch. Sto rokov boja proti nám. Kominternisti už dávno mali byť na smetisku dejín, no oni stále "dekomunizujú".

Peter Medviď

zdroj: (po rusínsky)
https://www.lem.fm/sto-rokiv-borotby/

foto: ilustračné
zdroj: communist-ml.ru