KOMENTÁR: Večný priateľ sojuzu

 

Za hybridnou vojnou Putina proti Ukrajine nestojí nič iné než za dianím na Slovensku v roku 1968.

 

V súvislosti s dezorientáciou slovenskej verejnosti vo vzťahu k ukrajinskej kauze je dnešný 21. august veľmi poučný dátum. Pred 46 rokmi to bol totiž presne tento deň, keď aj mnohí komunisti z presvedčenia a ľavicoví intelektuáli definitívne vytriezveli z predstavy, ktorú si pestovali od roku 1945 – teda Moskvy ako garanta štátnej (národnej) suverenity.

 

Odolávať riadenému chaosu ruskej propagandy je iste náročné. Avšak každý, kto dnes zastáva názor, že Moskva má na Ukrajine legitímne záujmy, netvrdí nič menšie než to, že legitímne boli aj dôvody Kremľa na „internacionálnu pomoc“ pred 46 rokmi.

 

Sovietske vedenie pokladalo v roku 1968 za dostatočný dôvod na okupáciu vlastný názor, že špičky KSČ nevedú Československo dosť socialistickou cestou. A za hybridnou vojnou Putina proti Ukrajine nestojí nič iné. Nepáči sa mu smerovanie kyjevského vedenia.

Nebudeme ukazovať prstom – nepatrí sa – , no vstúpiť po roku 1968 do komunistickej strany znamenalo súhlasiť nielen s normalizáciou ako takou, ale písomne aj s doktrínou obmedzenej suverenity.

 

Iste, pomery, ktoré nastolil vstup okupačných vojsk - s lámaním charakterov, dvojakou morálkou, perzekúciami ŠtB, kolaborujúcou justíciou - sa komu-tomu nemuseli priečiť aj prosto preto, lebo hlúposť mu nedovolila nazrieť pod povrch „sociálnych istôt“. Vlastnosťou normalizácie však súčasne bolo, že služba režimu – a ešte v nadštandardnej miere člena KSČ - dobré úmysly, ak aj v počiatkoch boli, na prach zomlela.

 

Kolaborácia na dennej báze a v nadštandardnom počte vyrábala z ľudí morálne kaliky, ktoré boli súčinné s miestodržiteľmi Moskvy, keď títo trestali za rok 1968 na princípe „zničíme každého, kto neschváli bratskú pomoc“.

 

Tí, čo takto zlyhali a pomáhali budovať spoločnosť neslobody, mali už ďalších 25 rokov, aby sa vyspovedali (najmä tí, čo boli birmovaní). A v rámci žiadosti o pardon sa zriekli aj fascinácie východnou mocnosťou.

 

Ak nie v mysli, tak aspoň verejne, už aj preto, lebo matkou všetkých intelektuálnych zlyhaní je neopúšťať vlastné omyly. Vo väzbe na aktuálnu Ukrajinu je tento 21. august pripomienkou, že niekomu sa to zúfalo nedarí a jeho celý život je šnúrou zlyhaní.

 

| Peter Schutz

 

Zdroj: http://komentare.sme.sk/c/7343113/vecny-priatel-sojuzu.html