Konalo sa zasadnutie Rady vlády SR pre národnostné menšiny

29.01.2025


Gorali by sa mali stať 15. národnostnou menšinou.

Petro Medviď

V pondelok 27. januára 2025 sa v priestoroch vládneho hotela Bôrik v Bratislave uskutočnilo ustanovujúce – 1. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.

Text po ruinsky TU: #Odbylo

Rada vlády namiesto výboru pre menšiny
Rada oficiálne vznikla na základe rozhodnutia slovenskej vlády z 30. októbra minulého roka a nahradila tak doterajší Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorý spadal pod Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Národnostné menšiny oficiálne uznané Slovenskou republikou tak získali orgán s vyšším štatútom a ich agenda sa oddelila od oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti.

Na ustanovujúcom zasadnutí Rady vlády SR pre národnostné menšiny sa za „Komoru národnostných menšín“ zúčastnili kooptovaní členovia z bývalého menšinového výboru. Za Rusínov, ktorí mali v predošlom výbore troch členov a v novej Rade majú takisto troch členov, sa zúčastnili Martin Karaš, Petro Medviď a Milan Jan Pilip.

Premiér: Moja pozícia je formálna, vy ste odborníci
Zasadnutie otvoril predseda vlády SR Robert Fico. Podľa štatútu Rady, ktorý schválil vládny kabinet, je práve premiér predsedom tohto menšinového orgánu.

Už na úvod však Robert Fico vyhlásil, že jeho úloha v Rade je formálna. Zdôraznil, že skutočnými odborníkmi na danú problematiku sú zástupcovia menšín a on sa bude spoliehať na nich. Súčasne podotkol, že Rada je poradným orgánom vlády, takže „nemôže radiť sama sebe“.

Vo svojom príhovore premiér privítal vznik Rady, pretože tým sa podľa neho posilnila váha národnostných menšín. Pripomenul, že to bola práve jeho vláda, ktorá po parlamentných voľbách v roku 2016 zriadila Fond na podporu kultúry národnostných menšín, vďaka ktorému získali menšiny väčšiu mieru kultúrnej samosprávy.

Zablahoželal aj Vietnamcom k tomu, že sa stali oficiálne národnostnou menšinou. Podľa jeho slov tento proces trval dlhšie a ho teší, že snaha vietnamskej komunity o oficiálne vymedzenie medzi menšinami sa stala skutočnosťou.

Spomenul aj kodifikáciu rusínskeho jazyka.

Premiér ďalej podčiarkol, že súčasné slovensko-maďarské vzťahy, po 32 rokoch samostatnej Slovenskej republiky, považuje dnes za vzorové – obe krajiny sú si podľa Roberta Fica blízkymi partnermi, hoci sa s Viktorom Orbánom v niektorých otázkach líšia. Predseda vlády považuje za samozrejmé, že splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny by mal byť zástupca najsilnejšej menšiny – Maďarov.

Ďalej vyhlásil, že každá menšina krajinu obohacuje a štát má podľa neho zabezpečiť menšinám plný priestor na rozvoj ich kultúry, jazyka atď. Zároveň zdôraznil, že väčšinové obyvateľstvo by malo chápať menšiny a menšiny by zase mali rozumieť väčšine.

Robert Fico vo svojom príhovore tiež pripomenul, že v rámci výjazdových zasadnutí vlády, ktoré sa konajú v regiónoch, sa chce stretávať aj so zástupcami národnostných menšín, ak tam žijú. Pochvaľoval si takúto prax už v maďarských regiónoch.

Svoj prejav zakončil upozornením, čo si v tento deň pripomíname: 27. január je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a takú tragédiu, akou bol holokaust, už podľa neho nikdy nesmieme pripustiť. Spomenul tiež, že práve v tento deň roku 1995 Rusíni na Slovensku kodifikovali svoj jazyk.

Horoň poďakoval za vznik Rady
Po premiérovom vystúpení si slovo vzal splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horoň, ktorý je podľa štatútu Rady jej podpredsedom. Poďakoval Robertovi Ficovi za vznik Rady.

Podľa neho týmto krokom a zmenami v príslušnom zákone majú menšiny momentálne lepšiu komunikáciu so štátom a silnejší hlas. Tiež uviedol, že v roku 2026 by mal byť prijatý dlho očakávaný zákon o národnostných menšinách, pričom už v týchto dňoch začína príprava legislatívneho zámeru.

Po Horoňovom príhovore predseda vlády odišiel zo zasadnutia Rady a zvyšok riadil podpredseda Horoň. Rada sa ďalej venovala pracovným záležitostiam.

Rada bude rok zasadať ešte dvakrát
Podľa schváleného plánu práce, prijatého na ustanovujúcom zasadnutí, sa Rada stretne tento rok ešte dvakrát: prvýkrát v apríli alebo máji, druhýkrát v októbri alebo novembri. Pri schvaľovaní plánu boli členovia Rady informovaní aj o témach, ktoré sa budú na konkrétnych zasadnutiach riešiť.

Zástupca rusínskej menšiny Martin Karaš v diskusii k tomuto bodu programu upozornil, že menšinový výbor zasadával štyrikrát do roka, ale Rada má podľa plánu len dve riadne zasadnutia. Zvýraznil, že agenda, ktorú musia menšiny riešiť, je pomerne obsiahla, a preto navrhol, aby aj Rada zasadala štyrikrát do roka.

Splnomocnenec Horoň pripomenul, že či on, alebo samotné menšiny, môžu zvolávať aj ďalšie zasadnutia nad rámec tých plánovaných, ak sa vynoria témy, ktoré treba urýchlene riešiť. On sám bude v takom prípade iniciovať dodatočné stretnutia.

Pripravuje sa správa o menšinových jazykoch, Rusíni neodpisujú
Ákos Horoň ako predkladateľ informoval aj o tom, že sa pripravuje Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie 2023 – 2024.

„V súvislosti so zberom údajov od povinných subjektov Úrad splnomocnenca v novembri 2024 pristúpil k rozosielaniu anketových formulárov so žiadosťou o spoluprácu pri príprave správy,“ uvádza sa v podkladovom materiáli, ktorý členovia Rady k tomuto bodu dostali vopred.

Lenže počet vrátených dotazníkov je podľa zistení Úradu splnomocnenca nízky, a to najmä v rusínskych a rómskych obciach:

„Celková miera návratnosti anketových formulárov k 15. januáru 2025 je 76,5 %. Najnižšie hodnoty eviduje Úrad splnomocnenca v obciach s rusínskou národnostnou menšinou (32 %) a v obciach s rómskou menšinou (66 %),“ píše sa ďalej v správe.

Prečo si starostovia v rusínskych obciach neplnia povinnosť a nespolupracujú s úradom splnomocnenca, je otázne. V materiáli sa uvádza, že Rusínom i Rómom pribudli minulý rok nové obce, čo tiež môže byť dôvod, keďže starostovia v týchto obciach, ktoré dovtedy oficiálne neboli menšinové, dosiaľ takúto povinnosť nemuseli plniť a neboli na to zvyknutí.

Úrad splnomocnenca sa podľa materiálu bude snažiť ďalej kontaktovať „povinné subjekty“ so žiadosťou o vyplnenie dotazníka, aby návratnosť dosiahla aspoň 90 %, čo sa dá použiť pri hodnotení správy.

Diskusia o menšinovom fonde
Na zasadnutí vystúpila aj riaditeľka Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Alena Kotvanová, ktorá členom Rady predložila Správu o činnosti Fondu za rok 2024 a informáciu o činnosti v roku 2025.

Okrem iného znova zdôraznila, že fond je finančne a personálne poddimenzovaný, čo sa negatívne prejavuje pri vybavovaní žiadostí a ich vyplácaní.

Výzvy na podávanie žiadostí o dotáciu na tento rok boli zverejnené už vlani a teraz sa pripravujú zasadnutia odborných rád pre jednotlivé menšiny. Tento rok prvýkrát zasadne aj odborná rada pre vietnamskú národnostnú menšinu, keďže bola schválená novelizácia zákona o fonde a už sú vyčlenené finančné prostriedky aj pre túto menšinu, ktorú Slovensko uznalo v roku 2023.

V materiáli, ktorý Kotvanová predložila, sa spomína aj fakt, že začiatkom budúceho roka končí mandát súčasným odborným radám, preto sa na jeseň tohto roka vypíšu nové voľby.

Menšiny získali informáciu o legislatívnych procesoch
Národnostné menšiny, rovnako ako aj ostatní členovia novej Rady, dostali na zasadnutí od splnomocnenca Horoňa aj informácie o prebiehajúcich legislatívnych procesoch, týkajúcich sa menšinovej oblasti.

Horoň informoval, že už v novembri minulého roka sa jeho úrad stretol s Ministerstvom kultúry SR za účasti ministerky. Splnomocnenec bol oboznámený s chystanou novelou zákona o štátnom jazyku. Koncom novembra Úrad splnomocnenca predložil ministerstvu 12 pripomienok k pripravovanej novele.

K téme sa vyjadril aj zástupca Rusínov Martin Karaš, ktorý žiadal podrobnejšie vysvetlenie, čo bude v novele zákona o štátnom jazyku, keďže menšiny majú obavy, že by zákon mohol obmedziť jazykové práva národnostných menšín. Konkrétnejšiu odpoveď však momentálne nevedel dať ani Horoň, ani Denis Valent zastupujúci na zasadnutí rezort kultúry.

Podpredseda Rady Horoň takisto uviedol, že sa začína pracovať na zákone o národnostných menšinách, pričom prvé zasadnutie pracovnej skupiny, v ktorej majú zástupcov aj Rusíni, by sa malo konať vo februári.

Pretože v dokumente k tomuto bodu programu sa spomínalo, že sa spracuje legislatívny zámer, člen rusínskej menšiny Petro Medviď upozornil, že legislatívny zámer už bývalý menšinový výbor schválil v roku 2019. Bol dokonca vypracovaný celý návrh zákona. Preto sa opýtal Horoňa, či sa bude pracovať s týmto už existujúcim materiálom, alebo sa po ďalších 6 rokoch začne všetko odznova.

Horoň v odpovedi povedal, že sa na predchádzajúci materiál pozrú a ak tam bude niečo, čo sa dá využiť, zohľadnia to.

Medviď sa takisto informoval, či niekto zo splnomocnencovho úradu alebo zástupcov rezortu kultúry SR vie povedať, ako to bude s národnostnými múzeami. Slovenské národné múzeum totiž v dôsledku konsolidácie muselo takisto krátiť rozpočet a už dlhší čas sa hovorí o zlúčení národnostných múzeí do jedného so samostatnými oddeleniami pre jednotlivé menšiny.

Ani v tomto ohľade sa Rada nedozvedela odpoveď, keďže Horoň ani Valent túto informáciu nemali. Téma múzeí by sa mala rozobrať na ďalšom zasadnutí.

Vláda uzná aj Goralov
V rámci bodu „Rôzne“ Horoň informoval, že slovenská vláda chce uznať ďalšiu národnostnú menšinu – Goralov. Očakáva sa, že to urobí na výjazdovom zasadnutí vlády v stredu 29. januára v Červenom Kláštore. Podpredseda Rady chcel, aby členovia Rady prijali uznesenie, ktorým to podporia.

O snahe Goralov hovoril aj hosť zasadnutia, ich zástupca Pavol Zamiška, ktorý vysvetlil, že na tom pracujú dlhodobo. V sčítaní obyvateľov 2021 si 5273 ľudí napriek tomu, že pre goralskú národnosť nebol vo formulári samostatný stĺpec, uviedlo ako národnosť „goralskú“. Gorali chcú zabrániť asimilácii, chcú si zachovať svoj jazyk a kultúru.

Za štátnu správu vyjadril k tomuto kroku vlády negatívny postoj zástupca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Najviac sa k tejto téme vyjadrila Katarzyna Iwona Bielik, zástupkyňa poľskej menšiny v Rade, ktorá bola proti tomu, aby Rada niečo takéto podporila. Horoňovi vyčítala, že o takom dôležitom zámere členovia Rady neboli vopred informovaní a nedostali k tomu žiadne písomné materiály. Nebola k tomu ani širšia odborná diskusia.

Bielik takisto konfrontovala Zamišku s tým, že v liste, ktorý posielali premiérovi a žiadali o uznanie, sú podpísaní starostovia goralských obcí v určitých regiónoch, no podľa jej slov sa ona sama na niektorých starostov obracala a tí o tejto iniciatíve nič nevedeli a nepodporili ju. Takisto spomenula, že o tom komunikovala s poľskou ambasádou na Slovensku, ktorá má byť podľa nej takisto proti tomuto kroku. Argumentovala aj tým, že Poľsko považuje Goralov len za „poľskú etnickú skupinu“ a obávala sa, že by to mohlo „poškodiť cezhraničné projekty“, na ktorých obe krajiny spolupracujú.

Nehlasujme o inej menšine
Ostatní zástupcovia menšín sa do diskusie veľmi nezapojili. Aj z ich strany však zaznievala kritika, že materiál neprišiel skôr.

Aktívni boli Rusíni. Upozornili na príklad, že Rusíni nie sú uznávaní na Ukrajine, ale na Slovensku áno, čo je vec vnútornej politiky štátu – koho uzná. Milan Jan Pilip zareagoval, že tento príklad nie je presný. Rusíni sú uznávaní vo všetkých krajinách, kde žijú, okrem Ukrajiny. To je rozdiel. Goralom bude, podobne ako Moravanom, priznaný štatút len na Slovensku. Týmto argumentom však neupieral Goralom právo byť uznanými, len dodával vysvetlenie k formálnemu postupu.

Martin Karaš vo svojom vystúpení zámer vlády uznať Goralov podporil. Uviedol, že žije v regióne, kde sú aj goralské obce, ide o autochtónne obyvateľstvo týchto území a netreba im brániť v rozvoji jazyka a kultúry. Majú na to právo.

Napriek diskusii sa nepodarilo dohodnúť, o čom presne by menšiny mali hlasovať, najmä keď vláda tak či onak plánuje Goralov uznať aj bez súhlasu menšín.

S riešením prišiel Milan Jan Pilip: „Ani my Rusíni by sme nechceli, aby o nás niekto hlasoval. Gorali majú právo žiadať si menšinový štatút a vláda to má právo uznať. Preto, ak sa už očakáva nejaké stanovisko, malo by znieť, že menšiny berú na vedomie zámer vlády uznať Goralov za 15. národnostnú menšinu na Slovensku.“ Uznesenie v tomto duchu bolo nakoniec prijaté.

Vo februári budú voľby
Na záver zasadnutia Horoň informoval, že riadne voľby členov „Komory národnostných menšín Rady vlády SR pre národnostné menšiny“ sa uskutočnia 21. februára. Doklady potrebné pre tých, ktorí chcú hlasovať, ako aj dokumenty kandidátov na členstvo v Rade, bolo nutné zaslať do 28. januára. Nasledujúce zasadnutie Rady sa tak už bude konať s novozvolenými členmi za jednotlivé menšiny.

preklad:  jL

***********

Обыло ся засіданя Рады влады СР про народностны меншыны
Ґуралі бы мали быти 15-та народностна меншына.

Петро Медвідь 

В понедільок 27-го януара 2025-го року в просторах владного готела Bôrik в Братіславі одбыло ся установлююче – 1-ше засіданя Рады влады Словацькой републікы про народностны меншыны.

Рада офіціално выникла на основі рішіня словацькой влады із 30-го октобра минувшого року, і вычеряла так довтогдышній Выбор про народностны меншыны і етнічны ґрупы, котрый належав під Раду влады Словацькой републікы про людьскы права, народностны меншыны і родову рівность.

Народностны меншыны, котры суть офіціално вызнаны Словацьков републіков, тым здобыли орґан із высшым статусом, і їх аґенда ся одділила од аґенды людьскых прав і родовой рівности.

За Палату народностных меншын Рады влады Словацькой републікы на установлюючім засіданю были участны кооптованы членове із бывшого меншынового выбору. За Русинів, котры мали трьох членів народностного выбору і теперь мають трьох членів Рады, брали участь Мартін Караш, Петро Медвідь і Мілан Ян Піліп.

Премєр: Моя позіція є формална, вы сьте фаховці
Засіданя одкрыв премєр Словацькой републікы Роберт Фіцо. Подля шатуту Рады, котрый быв схваленый владным кабінетом, якраз міністерьскый председа є і председом того меншыного орґану.

Премєр такой на початку повів, же його позіція в Раді є формална. Акцентовав, же якраз представителі меншын в тім орґані суть фаховці на дану проблематіку, і він буде сполігати на них. Так само спомянув, же Рада є порадным орґаном влады, зато не може „радити самому собі“.

Фіцо у своїм приговорі привітав основаня Рады, кедьже, як сам повів, дала ся векша вага народностным меншынам. Заспоминав, же якраз його влада по парламентных вольбах у 2016-ім році была тов, котра зрядила Фонд на підпору културы народностных меншын, в рамках котрого меншыны дістали векшу форму културной самосправы.

Заґратуловав і Вєтнамцям, же стали офіціалнов народностнов меншынов. За його словами тот процес довго слідовав і тішыть го, же намагы Вєтнамців о офіціалне записаня до народностных меншын стало реалностьов.

Спомянув і кодіфікацію русиньского языка
Премєр акцентовав і то, же односины меджі Мадярьском і Словакійов по 32-ох роках існованя окремой Словацькой републікы суть днесь взоровы. Тоты державы суть за словами Роберта Фіца близкыма партнерами, і кедь мають з Віктором Орбаном на дакотры діла іншы погляды. Председа влады бере за автоматічне, же уповномоченым влады СР про народностны меншыны має быти представитель найсилнішой меншыны – Мадярів.

Міністерьскый председа далше повів, же кажда меншына країну збогачує, і держава має за його словами дати меншынам абсолутный простор на розвиток їх културы, языка ітд. Єдночасно припомянув, же майоріта бы мала зрозуміти меншыны, но так само і меншыны мають зрозуміти майоріту.

Роберт Фіцо у своїм приговорі так само спомянув, же в рамках выїздовых засідань влады, котры ся роблять по реґіонах, хоче робити і стрічі з представителями народностных меншын, покля в данім реґіоні меншыны жыють. Похвалив собі вже таку практіку в рамках мадярьскых реґіонів.

Премєр закінчів свій приговор припомянутьом, што собі в тот день припоминаме. Припомянув, же 27-ый януар є Меджінародный день памяти жертв голокаусту, з тым, же таку траґедію, яков быв голокауст, не смієме уж ниґда допустити.

Припомянув і то, же в 1995-ім році якраз в тот день Русины на Словакії кодіфіковали свій язык.

Горонь подяковав, же выникла Рада
По приговорі председы влады слово собі взяв уповномоченый влады СР про народностны меншыны Акош Горонь, якый є подля штатуту Рады підпредседом. Тот подяковав Фіцови, же выникла Рада.

За його поглядом выникнутьом Рады і змінами в компетенчнім законі мають меншыны моментално забезпечену ліпшу комунікацію з державов. Меншыны мають силнішый голос. Так само повів, же у 2026-ім році бы ся мав прияти довгоочекованый закон о народностных меншынах, і в тых днях зачінать робота на леґіслатівнім замірі.

По приговорі Гороня председа влады одышов зо засіданя Рады, і решту засіданя вів підпредседа Горонь. Рада в далшім проґрамі занимала ся робочіма ділами.

Рада тот рік буде засідати іщі двараз
Подля плану роботы, котрый ся схвалив на установлюючім засіданю, Рада буде тот рік засідати іщі двараз. Перше засіданя є наплановане на місяць апріль або май, друге на місяць октобер або новембер. Членове Рады при схвальованю плану были познакомлены і з темами, котры на окремых засіданях будуть рішыти ся.

Представитель русиньской меншыны Мартін Караш в діскусії ку тому пункту проґраму звернув увагу, же народностный выбор засідав штири разы за рік, Рада має мати лем дві рядны засіданя. Підкреслив, же аґенда, котру мусять меншыны рішыти, є велика, зато пропоновав і про Раду наплановати штири засіданя.

Уповномоченый Горонь припомянув, же є можливость, жебы він або меншыны скликали і далшы засіданя окрім планованых, і покля найде ся тема, котру буде треба рішыти скоро, сам буде ініціовати і далшы засіданя.

Приготовлює ся справа о меншыновых языках, Русины не одповідають
Акош Горонь як передкладатель інформовав на засіданю і о тім, же ся приготовлює Справа о стані хоснованя языків народностных меншын на теріторії Словацькой републікы за період років 2023 – 2024.

„В повязаню із збераньом даных од повинных субєктів, Уряд уповномоченого в новембрі 2024-го року приступив ку посыланю анектовых листків із жадостьов о їх кооперацію при приправі справы,“ пише ся в матеріалі, котрый членове Рады ку тому пункту передом дістали.

Но чісло вернутых анектовых листків є подля конштатованя Уряду уповномоченого низке, а то головно в русиньскых і ромскых селах.

„Цілкове навернутя анкетовых листків од повинных субєктів ку 15-му януару 2025-го року представлює 76,5 процента. Найнизшу міру збераня даных Уряд уповномоченого евідує при селах з русиньсков народностнов меншынов, із міров навертаня 32 процент, і селах з ромсков народностнов меншынов, на уровни 66 процент,“ пише ся далше в матеріалі.

Чом старостове в русиньскых селах не повнять собі обовязок і не співпрацують з уповномоченым, є вопросом. В матеріалі пише ся, же Русинам і Ромам прибыли в минулім році села, што так само може быти причінов, кедьже старостове в многых селах, котры не были перед тым народностны, довтогды повинность одповідати на тоты анкеты не мали, ани їм не были заганяны.

Уряд уповномоченого подля передкладаного матеріалу далше контактує „повинны субєкты“ із жадостьов о выповніня анекты, жебы вернуты анекты досягли холем уровень 90-ох порцент, што уж бы ся дало схосновати при оцінці про дану справу.

Бісідовало ся і о меншыновім фонді
На засіданю выступила і директорка меншынового фонду Алена Котванова, котра членам Рады переложыла Справу о діятельности Фонду на підпору културы народностных меншын за 2024-ый рік і інформацію о діятельности на 2025-ый рік.

Окрім іншого Котванова знова підкреслила, же фунґованя фонду є фінанчно і персонално піддімензоване, што ся пак неґатівно проявлює і на выбавльованю жадостей і їх выплачаню.

Вызвы на подаваня жадостей о дотацію про тот рік были выголошены іщі в минулім році, і теперь приготовлює ся засіданя фаховых рад за окремы меншыны. В тім році першый раз буде засідати і фахова рада вєтнамской народностной меншыны, кедьже была схвалена новелізація закона о фонді, де уж суть выділены грошы і про тоту народностну меншыну, котра была признана у 2023-ім році.

В матеріалі, котрый передкладала директорка Котванова, споминать ся і факт, же початком слідуючого року кінчіть мандат сучасным фаховым радам, зато будуть восени того року выписаны новы вольбы.

Меншыны дістали інформацію о леґіслатівных процесах
Народностны меншыны, як і далшы членове новоствореной Рады, дістали од уповномоченого Гороня на засіданю і інформацію о леґіслатівных процесах, котры проходять, і котры дотуляють ся области народностных меншын.

Горонь інформовав, же іщі в новембрі минувшого року стрітив ся його уряд з Міністерством културы СР за участи міністеркы. Уповномоченый быв інформованый о новелізації закона о штатнім языку. Кінцьом новембра Уряд уповномоченого передложыв міністерству документ із 12-ма припомінками ку рихтованій новелізації.

Ку темі высловив ся і представитель Русинів Мартін Караш, котрый жадав веце пояснити, што в новелі закона о штатнім языку буде, кеьдже з боку меншын існують обавы, же закон обмеджіть языковы права народностных меншын. Но ку темі натеперь близше не знав ся высловити ани уповномоченый Горонь, ани Деніс Валент, котрый быв на засіданю Рады за резорт културы.

Підпредседа Рады Горонь так само інформовав о тім, же ся почінать робити на законі о народностных меншынах, стріча робочой ґрупы, в котрій мають представителів і Русины, бы мала быти у фебруарі.

Кедьже в документі ку тому пункту проґраму писало ся, же ся зробить леґіслатівный замір, Петро Медвідь, член за русиньску меншыну звернув увагу, же леґіслатівный замір іщі бывшый народностный выбор схвалив уж в році 2019. Быв проготовленый і цілый текст закона. Зато ся позвідав Гороня, ці ся буде робити з матеріалом, котрый вже є, або по далшых 6-ох роках буде почінати ся наново.

Горонь в одповіді повів, же посмотрять до того, што было зроблене, і покля там будуть части, котры ся дають схосновати, буде ся на них будовати.

Медвідь ся так само позвідав, кедьже вєдно з тым пунктом продовжовало ся пунктом Різне, ці уповномоченый або представитель Міністерства културы СР, знать членам Рады пояснити, што буде з народностныма музеями. Словацькый народный музей мусив у рамках консолідації так само коротити розрахунок, і довшый час ся бісідує о спаяню народностных музеїв до єдного з окремыма одділінями про народности.

Ани в тім ділі не чули членове Рады одповідь, кедьже на то не знав одповідь ани Горонь, ани Валент. Тема музеїв має обговорити ся на далшім засіданю.

Влада признать Ґуралів
В рамках пункту Різне Горонь інформовав і о тім, же словацька влада хоче признати далшу народностну меншыну – Ґуралів. Очекує ся, же то зробить на выїздовім засіданю влады в середу 29-го януара в Червенім Клашторі. Підпредседа Рады хотів, жебы членове за меншыны прияли узнесіня, котрым то підпорять.

О намагах Ґуралів бісідовав і гость на засіданю, їх представитель Павол Замішка, котрый пояснив, як довго на тім роблять, і же 5273 людей собі записало в списованю з 2021-го року ґуральску народность наперек тому, же на то не быв окремый стовпчік у формуларі, і мусили собі то дописовати. Ґуралі хотять заставити асімілацію, хотять сохранити свій язык і културу.

За штатну справу неґатівне становиско ку тому кроку влады высловив представитель Міністерства загранічных діл і европскых справ СР.

Найвеце ку темі бісідовала Катаржына Івона Бєлик, представителька польской меншыны в Раді, котра так само была проти того, жебы дашто таке ся підпорило. Гороня крітіковала і за то, же о такім важнім замірі членове Рады не были передом інформованы, не дістали жаден писемный матеріал ку темі, не была ку тому жадна шырша і фахова діскусія.

Бєлик так само конфронтовала Замішку з тым, же в писмі, котре посылали председови влады і жадали вызнаня, суть підисаны старостове ґуральскых сел в окремых реґіонах, але кедь, за їй словами, кликала старостам в ґуральскых селах, многы не знали о тій ініціатіві, і не дали їй підпору. Як повіла, комуніковала і з польсков амбасадов на Словакії, котра так само мала быти проти. Арґументовала і тым, же Польща Ґуралів бере лем за польске „етнікум“, або тым, же то може „пошкодити европскы проєкты“, на котрых державы співпрацують.

Не голосуйме о іншій меншыні
Остатні представителі меншын реално не залучали ся даяк до діскусії ку тій темі, но крітіка, же матеріал не пришов скоріше, звучала і з іншых уст.

Актівны в діскусії были Русины. А то і зато, бо одзвучав приклад, же Русины не суть вызнаны на Україні, але на Словакії суть, і є то внутрішня справа державы, кого вызнає. Мілан Ян Піліп зареаґовав, же приклад не є добрый. Русины суть вызнаны в каждій державі, де жыють, лем на Україні нє. А то є розділ. Ґуралі будуть, єднако як Мораваны, вызнаны лем на Словакії. Но своїм арґументом не брав право Ґуралям быти вызнаныма, лем давав арґументацію до порядку.

Мартін Караш у своїм выступі підпорив замір влады вызнати Ґуралів. Як повів, жыє в реґіоні, де суть і ґуральскы села, є то автохтонне населіня на тых землях, і не треба їм сперати, кедь хотять розвивати свій язык, свою културу. Мають на то право.

Наперек діскусії не было мож дійти ку договору, о чім бы меншыны мали голосовати, навеце, кедь влада то планує зробити і без того, жебы ся звідала меншын.

З рішіньом пришов Мілан Ян Піліп. Як повів, ани мы Русины бы сьме не хотіли, жебы о нас дахто голосовав. Ґуралі мають право жадати статус меншыны, а влада то має право зробити. Зато запропоновав, жебы кедь має прийти ку даякому голосованю, котре ся од меншын очекує, пак треба голосовати о тім, же меншыны беруть до відома замір влады признати Ґуралів за 15-ту народностну меншыну на Словакії. Узнесіня в тім дусі пак было і схвалене.

Вольбы у фебруарі
На кінцю засіданя Горонь інформовав, же рядны вольбы членів Палаты народностных меншын Рады влады Словацькой републікы про народностны меншыны одбудуть ся 21-го фебруара. Документы потрібны про тых, котры хотять голосовати, як і документы кандідатів на членів Рады, треба было послати до 28-го януара. Далше засіданя Рады так уж буде проходити з новозволеныма членами за меншыны.

zdroj:
https://www.lem.fm/obylo-sya-zasidanya-rady-vlady-sr-pro-narodnostny-menshyny/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.02.2026

Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov

Stanislava Longauerová, autorka Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ďidove bojuvaly, vnuky prošustrovaly!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať