Konferencia o menšinách otvorila viaceré citlivé otázky

Konferencia o vývoji spolužitia národnostných menšín s väčšinovým obyvateľstvom na Slovensku, ktorá sa konala 17. decembra v Bratislave, priniesla viaceré nové pohľady na minoritnú problematiku. Tvorcovia programu sa sústredili predovšetkým na „menšie“ národnosti – rusínsku, chorvátsku a karpato-nemeckú, čomu zodpovedala aj skladba prednášajúcich.

Chorváti
Podujatie bolo rozdelené do troch častí. V prvej dominovala téma Chorvátov v podaní Radoslava Jankoviča, predsedu Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku. „Chorváti sú na tomto území Podunajska už 400 rokov a veľakrát si majoritné obyvateľstvo neuvedomuje, čo všetko má svoj pôvod v historickom osídlení tohto územia Chorvátmi,“ povedal. O obciach či mestských častiach, ako sú Jarovnice, Čunovo, Devín, Rusovce či Devínska Nová Ves, je známe, že si dodnes zachovávajú chorvátske tradície, kultúru, majú svoje festivaly a iné akcie. Ale aj množstvo slov v slovenčine pochádza z historickej chorvátčiny, napríklad obce, ako Blatné či Šenkvice, tiež pomenovali Chorváti, zdôraznil rečník. „Vezmime si aj vinohradnícku kultúru, ktorá je taká typická pre Malokarpatský región. Tú sem predsa priniesli Chorváti. Všade, kam siahajú pod Karpatmi vinohrady, siahalo aj osídlenie Chorvátov v 17. storočí,“ argumentoval R. Jankovič.

Zo súčasných problémov pripomenul najmä snahy slovenských Chorvátov dosiahnuť, aby sa dvojjazyčné tabule, ktoré zákon umožňuje obciam s minimálne 15-percentným zastúpením menšiny, vzťahoval aj na mestské časti, nielen na obce. „To je prípad mestských častí Bratislavy. Keďže Jarovnice, Devínska Nová Ves a ďalšie, kde dodnes žijú potomkovia chorvátskej národnosti, nie sú samostatné obce, nemajú nárok na tabule v chorvátčine. Hoci by splnili kvótu. Bojujeme za zmenu, ale zatiaľ sme nepochodili,“ dodal R. Jankovič.
 
Rusíni 
Druhá časť konferencie sa sústredila na Rusínov. Novinárka Táňa Rundesová po pripomenutí faktov z histórie priblížila, aký rozpor je medzi tým, čo deklaruje štát o pomoci rusínskej menšine a ako to je v skutočnosti. Najvypuklejšie problémy sa týkajú nedoriešených otázok okolo rusínskeho školstva, dofinancovania profesionálnych rusínskych súborov (PUĽS, Divadlo A. Duchnoviča), zoznamov obcí s nárokom na dvojjazyčné tabule či slovakizovania cirkevných obradov. Citlivá téma je aj verejné otváranie požiadavky na národnostnú autonómiu. „Vždy zostáva v tieni tzv. maďarskej karty, čo odrádza aj Rusínov od presadzovania autonómie,“ povedala prednášajúca.

Ďalšou možnosťou, kde môžu menšiny hľadať pomoc, ak sa cítia diskriminované, môžu byť – z novinárskeho pohľadu – aj „mimovládne cesty“, nielen klasické spôsoby prostredníctvom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej Výboru pre národnostné menšiny. „Môže to byť aj verejný ochranca práv – ombudsman – alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré pôsobia na Slovensku a majú na to kompetencie.“ Podľa jej zistení doteraz Rusíni tieto možnosti vôbec nevyužívajú. 

Karpatskí Nemci
Historické súvislosti s dneškom v prípade karpato-nemeckej menšiny pripomenul Jozef Dedík z občianskeho združenia EDU. Ako povedal, obidve svetové vojny a najmä povojnové udalosti okolo odsunu Nemcov z nášho územia zanechávajú stopu na pôsobení tejto minority dodnes. „Hoci radikálny odsun a jeho dôsledky neboli do dnešnej doby doriešené, v súčasnosti sa už problematika Karpatských Nemcov na našom území vníma neutrálnejšie,“ uzavrel J. Dedík.

Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Úradu vlády SR

Táňa Chomová