Koniec sveta...

Opakuje sa to každý rok. Všetci  organizátori, usporiadatelia, promotéri atď. žijú v utkvelej predstave, že po poslednom júnovom víkende sa všetci ľudia zo Slovenska vyparia, zmiznú, stratia, sublimujú a ocitnú sa niekde na chorvátskom pobreží.

A že preto treba stihnúť zorganizovať všetky možné spoločensko-kultúrne podujatia v júni. Lebo v júli a v auguste (s výnimkou posledného víkendu, keď sa situácia z júna zopakuje) tu bude čierna diera.
 

A potom sa čudujú, že na ich akcie príde málo vyšťavených ľudí a v novinách sa im dostane tak dvojriadkovej zmienky, ak vôbec. Opak je pritom pravdou. Iste, v júli časť ľudí oddychuje, ale stále je veľká väčšina takých, ktorí musia pracovať, a - ak sa zadarí voľnejšie letné tempo - aj by na nejakú tú akciu zašla. Len už niet kam...
 
Sú výnimky, ktoré to pochopili. Napríklad trenčianska Pohoda sa koná každoročne v „najnevhodnejšom“ termíne a (napriek ťažkým začiatkom) čuduj sa svete, nejaký ten človiečik na ňu občas zavíta.

Teda tak. Napriek tomu, že tejto informácii málokto uverí, aj v lete žijú na Slovensku ľudia a na rozdiel od júnovej hektiky majú aj čas niekam ísť. Keď sa v júni majú rozhodnúť, na ktorú z desiatich akcií „naplácaných“ v rovnakom čase pôjdu, často radšej ostanú doma, alebo si aj jednu vyberú a zvyšné, drsne povedané, „utrú pysk“, čoho výsledkom je, že žiadna nedopadne podľa stopercentných predstáv.
 
Michal Frank

Zdroj: http://korzar.sme.sk/c/5993945/dumka-koniec-sveta.html