Konstantín Hrabar, rusínsky administratívny úradník

Konstantín Hrabar, rusínsky administratívny úradník

15. 8. 1877 sa v Užhorode (dnes Ukrajina) narodil rusínsky administratívny úradník Konstantín Hrabar. Absolvoval bohosloveckú akadémiu v Ostrihome. Už pred 1. svetovou vojnou pôsobil ako člen župného zastupiteľstva v Užhorode a politicky sa aktivizoval. Vo februári 1919 ho zvolili za poslanca snemu tzv. Rus’kej krajiny, ktorým sa maďarská vláda snažila udržať Podkarpatsko vo zväzku s Maďarskom. Hrabar však inicioval bojkot snemu. Mala to byť forma nátlaku na maďarskú vládu, ktorá zámerne nehovorila o budúcich hraniciach krajiny. Po komunistickom prevrate v Budapešti sa už otvorene angažoval v prospech pripojenia Podkarpatskej Rusi k ČSR. V rokoch 1921 – 1934 bol generálny riaditeľ Podkarpatskej banky v Užhorode, v rokoch 1928 – 1935 starosta mesta. V roku 1935 ho ako nestranného kandidáta vymenovali za tretieho guvernéra Podkarpatskej Rusi. Neprejavoval však politickú iniciatívu, snažiac sa udržať neutrálnu pozíciu medzi súťažiacimi politickými prúdmi. Jeho kompetencie rozšíril zákon o dočasnej úprave postavenia guvernéra Podkarpatskej Rusi, ktorým sa zrušila aj funkcia zemského prezidenta. Napriek tomu, že na čele Krajiny podkarpatorus’kej stál, na rozdiel od iných častí Československa, guvernér, vpodstate mal naďalej len reprezentatívnu funkciu, právomoci mu obmedzoval krajinský úrad a viceguvernér, ktorého postavenie sa zachovalo. Udalosti po Mníchovskej zrade Hrabara zaskočili. Ako guvernér bez kompetencií len bezradne sledoval boj autonomistov všetkých smerov o moc. Ich rozhodnutie vytvoriť na Podkarpatí autonómnu vládu vzal na vedomie, ale – na druhej strane – podpísať vyhlásenie ministra pre Podkarpatskú Rus’ Ivana Párkányiho na podporu jednoty ČSR odmietol. Hrabara odvolali a vláda vymenovala za guvernéra Párkányiho. Hrabar sa stiahol na svoj statok v Čerteži pri Užhorode a 21. 12. 1938 zomrel.