Konštantínopol a Moskva sa vzďaľujú, no Rím nezasiahne

Myslieť si, že katolíkov do diania v pravoslávnom svete nič nie je, by bolo nesprávne. Vatikánu na dobrých vzťahoch s pravoslávím, ako najbližším spojencom vo veciach vierouky a morálky, skutočne záleží.

Kríza medzi konštantínopolským a moskovským pravoslávnym patriarchátom, ktorú vyvolalo dianie na Ukrajine, sa prehlbuje.

Pripomeňme si základné fakty. Svätý synod Konštantínopolského ekumenického patriarchátu v polovici októbra vyhovel žiadosti samozvaného patriarchu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu Filareta Denisenka a metropolitu Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi Makarija Maletiča a sňal z nich exkomunikáciu, ktorú na nich – z disciplinárnych, nie vieroučných dôvodov – v minulosti uvalil Pravoslávny patriarchát Moskvy a celej Rusi.

Konštantínopolský patriarchát, ktorý je v pravoslávnom svete rešpektovaný ako „prvý medzi rovnými“, sňatím exkomunikácie uznal obe ukrajinské pravoslávne cirkvi za legitímne (kánonické) a vyzval k ich zjednoteniu s najväčšou Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu, ktorú vedie metropolita Onufrij Berezovskij.

Prianím konštantínopolského patriarchu Bartolomeja je, aby namiesto troch pravoslávnych cirkví pôsobila na Ukrajine jedna samostatná (autokefálna) Ukrajinská pravoslávna cirkev.

Moskovský patriarcha Kirill označil konanie Bartolomeja za schizmatické, čoho dôsledkom bolo zrušenie eucharistického spoločenstva, vypustenie Bartolomejovho mena zo všetkých liturgických modlitieb a stiahnutie zástupcov moskovského patriarchátu zo všetkých pravoslávnych komisií, ktorým predsedajú zástupcovia konštantínopolského patriarchátu.

Ani ďalšie stupňovanie napätia však nezabránilo tomu, aby Bartolomej a Kirill podnikli ďalšie kroky – každý vlastným smerom.

Kto z koho
Moskovský patriarchát pred niekoľkými dňami vyhovel žiadosti ruských veriacich žijúcich v Turecku, ktorí odmietajú chodiť na liturgie ku konštantínopolským schizmatikom, a vyslal im kňaza, ktorý bude mať pravidelné bohoslužby v chráme sv. Konštantína a Heleny nachádzajúcom sa v areáli letnej rezidencie generálneho konzulátu Ruskej federácie v Istanbule.

„Toto bude pokračovať, pokiaľ je konštantínopolský patriarcha v schizme,“ vyhlásil metropolita Hilarion, vedúci Oddelenia pre vonkajšie záležitosti Pravoslávneho patriarchátu Moskvy a celej Rusi.

Konštantínopolský patriarcha Bartolomej sa predtým stretol s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, aby podpísali dohodu o spolupráci pri vzniku autokefálnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Aj keď Porošenkov záujem o vznik zjednotenej a od Moskvy nezávislej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je primárne motivovaný prebiehajúcim konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou a nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami, vo východokresťanskom nie je vstupovanie politických lídrov do vnútrocirkevného diania ničím nezvyčajným. Odluka cirkevnej a svetskej moci, ako ju poznáme na Západe, tam z historických dôvodov dodnes neprebehla.

Z tohto dôvodu sa nemožno čudovať vzájomnej podpore a spolupráci napríklad moskovského patriarchu a ruského prezidenta. To, že v prípade konštantínopolského patriarchu kooperácia s miestnou politickou reprezentáciou neexistuje, je len dôsledkom moslimského charakteru krajiny.

Práve chýbajúca politická podpora spojená s nízkym počtom veriacich je pre konštantínopolského patriarchu pri stretoch s Moskvou veľkým hendikepom. Kým Kirill má za sebou Putina a pod sebou 120 miliónov veriacich, Bartolomej je v Turecku len trpený a do jeho patriarchátu patria len štyri milióny veriacich.

Vybavovanie si účtov?
Svoj vplyv dal Kirill Bartolomejovi pocítiť aj pred dvoma rokmi, keď sa na Kréte po prvýkrát od východnej schizmy v roku 1054 zišiel Svätý a veľký koncil Pravoslávnej cirkvi. Pôvodne sa na ňom malo zúčastniť všetkých 14 autokefálnych pravoslávnych cirkví byzantskej tradície, ale zástupcovia najväčšieho a najsilnejšieho Pravoslávneho patriarchátu Moskvy a celej Rusi napokon neprišli. Spolu s nimi koncil odignorovali aj reprezentanti antiochijskej, gréckej a bulharskej pravoslávnej cirkvi.       

Prečítajte si aj
Začal sa koncil byzantského pravoslávia. Štyri cirkvi neprišli
Dnes síce môžeme vysloviť hypotézu, že naštartovanie procesu udelenia autokefálie ukrajinským pravoslávnym veriacim je Bartolomejovou pomstou Kirillovi za Krétu, ale klásť dôraz na to, že toto bol prvý a jediný dôvod, by bolo zavádzajúce.   

Konštantínopolský patriarcha ako neformálna hlava byzantského pravoslávia od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 požadoval, aby bola situácia miliónov pravoslávnych Ukrajincov vyriešená. Keďže počas troch desaťročí moskovský patriarcha, do ktorého sféry vplyvu Ukrajina od 17. storočia patrila, riešenie neponúkol, iniciatívy sa chopil Bartolomej. Odňal Moskve duchovnú nadvládu nad Ukrajinou a spustil proces zjednotenia miestnych veriacich.

Pápež nezasiahne
Kto by čakal, že mediátorom medzi druhým a tretím „Rímom“ by sa mohla stať hlava katolíckej cirkvi, ten sa mýli.

Pápež František ešte začiatkom leta počas stretnutia s metropolitom Hilarionom deklaroval, že Vatikán sa za žiadnych okolností nebude miešať do vnútorných záležitostí pravoslávia. Moskovský patriarchát tento postoj opätovne ocenil – naposledy počas októbrového stretnutia Františka s Hilarionom.

Myslieť si, že katolíkov do diania v pravoslávnom svete aj tak nič nie je, by však bolo nesprávne. Nadštandardné vzťahy posledných pápežov s konštantínopolskými patriarchami, rovnako ako prelomové stretnutie pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom v Havane pred dvoma rokmi sú dôkazom, že Vatikánu na dobrých ekumenických vzťahoch s pravoslávím, ako najbližším spojencom vo veciach vierouky a morálky, skutočne záleží. 

Vnútorné pnutia medzi Konštantínopolom a Moskvou však minimálne na istý čas ochromia aj fungovanie Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi katolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou, ktorá je motorom vzájomného zbližovania.

Imrich Gazda
Venuje sa dianiu vo Vatikáne a v Katolíckej cirkvi. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobí na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je ženatý, má tri deti, žije v Ružomberku.
gazda@postoj.sk

Foto:
Patriarcha Kirill v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. 
Foto – TASR/AP