Korunovačné klenoty natrvalo na hrade

Útroby hradu Ľubovňa ukrývajú v týchto dňoch veľké tajomstvo, ktoré by mali vydať už v najbližších dňoch. Slávne poľské korunovačné klenoty, ktoré boli kedysi na hrade ukryté, sa vracajú natrvalo. Aj keď ide iba o repliky, sú absolútne verné a doteraz ich nik na žiadnom hrade na Slovensku nevystavoval. Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo práve ukrytie poľských korunovačných klenotov na hrade v rokoch 1655 - 1661. Hrad Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský záloh (1412 -1772). Korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655. Celý kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.
 

Toľko história, faktom je, že 3. júla toho roka budú poľské korunovačné klenoty na hrade Ľubovňa všetkým návštevníkom opäť predstavené. Tentokrát budú stálou súčasťou expozícií. Bude isto fascinujúce vrátiť sa pri pohľade na ne do roku 1320, kedy nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I. Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné klenoty: korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné jablko.

„Korunovačné klenoty vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský Vladislav I. Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias názov koruna Boleslava Chrabrého,“ pridáva zaujímavosti autor výstavy Dalibor Mikulík, správca hradu Ľubovňa.
 

Zaujímavé je, že v roku 1656 navštívil hrad Ľubovňa samotný kráľ Ján Kazimír. Detailný popis príchodu kráľa na hrad Ľubovňa poeticky opisuje vo svojom svetovom bestselleri „Potopa“ Henrich Sienkiewicz.
Všetci, ktorí sa budú chcieť dozvedieť ešte viac podrobností i o tom, kto a ako repliky vyrábal, by si nemali nechať ujsť vernisáž unikátnej výstavy. Ľubovnianske múzeum - hrad predstaví repliky poľských korunovačných klenotov: korunovačnú korunu, jablko, žezlo a korunovačný plášť posledného poľského kráľa Stanislava Augusta Poniatovského. V talóne majú múzejníci pripravené mnohé zaujímavosti o klenotoch a symbolike jednotlivých ich súčastí, ktoré bežnému návštevníkovi bez hlbšieho štúdia histórie môžu ujsť. Výroba samotných „pokladov“ bola jedinečná a rovnako finančne nákladná. Na celkových 7-tisíc eur sa podieľali: Mesto Stará Ľubovňa (3400 eur), Občianske združenie Priatelia hradu Ľubovňa (2600 eur) a Poľský inštitút v Bratislave (1000 eur). Ľubovnianske múzeum by sa tiež nezaobišlo bez spolupráce poľských kolegov - Kráľovskému hradu vo Varšave, Kabinetu rytín Univerzitnej knižnice vo Varšave a Národnému múzeu v Krakove.
 

Výstava bude spojená so sprievodnými podujatiami. Program pre verejnosť začne v sobotu 3. júla o 13.00 h vystúpením šermiarskej skupiny Páni Spiša a sokoliarskej skupiny sv. Bavonna. Pokračovať bude o 14.00 h slávnostnou sv. omšou v hradnej kaplnke, o hodinu neskôr aj s posvätením  korunovačných klenotov. Samotná výstava začína o 15.30 h. Tejto udalosti budú venované aj ďalšie akcie. 17. júla o 20.00 h môžu návštevníci po nočnej prehliadke hradu Ľubovňa (sokoliarska nočná show) vidieť prezentáciu filmu o poľských korunovačných klenotoch. Nasledovať bude 23. – 25. júla v rámci Hradných dní rytiersky turnaj na počesť ukrytia poľských korunovačných klenotov. Pôjde o zaujímavú rekonštrukciu historickej udalosti z roku 1655. Júlové akcie uzatvorí 30. júla o 21.00 hodine večerný medzinárodný koncert na hrade Ľubovňa pod záštitou Štátnej školy hudby Frederika Chopina v Nowom Saczi.
 

Viac informácií na www.muzeumsl.sk.

(O.P.)