Kráľ si požičal na vojnu a dal do zálohy hrad aj šestnásť miest

Stredoveké hrady v blízkosti hraníc a obchodných ciest mali v minulosti významné postavenie najmä z hľadiska ochrany územia. Takúto úlohu plnil okrem iných aj hrad Stará Ľubovňa pri uhorsko-poľskej hranici. Písomné správy o ňom sú z konca 13. storočia a podľa nich bol postavený pôvodne ako obranný hrad.

Politické a hospodárske pomery v Uhorsku na konci 13. storočia za vlády Ondreja III. a v čase nástupu na uhorský trón Karola Róberta zapríčinili, že veľké privilégia v Uhorsku nadobudla bohatá oligarchia. Na západnom a strednom Slovensku mal výsostné postavenie Matúš Čák Trenčiansky a na východe nášho územia podobné postavenie mali Omodejovci, jeho spojenci, ktorí sa zmocnili Ľubovnianskeho hradu. Ešte pred známou bitkou pri Rozhanovciach sa pod Ľubovnianskych hradom odohrala bitka, v ktorej na strane kráľa bojovali Görgejovci, Thekulovci a iné rody. Hrad sa im vtedy podarilo dobyť a kastelánom sa tam stal Tomáš Sečiansky. V tom čase bola založená aj neďaleká dedinka Chmelnica a vlastníkom hradu sa stal kráľ Karol Róbert.

Neskoršie Karol Róbert uskutočnil rozsiahle zásady do správy a riadenia Uhorska. Svojim prívržencom majetky rozdával a odporcom odoberal. K jeho obľúbencom vtedy patrili Drughetovci, takže v roku 1317 hrad dostal do správy Filip Drughert. Po jeho smrti prešiel do vlastníctva jeho synovca Viliama a v tejto podobe všetko ostalo až do roku1330. Boli to Drughetovci, ktorí zaviedli spravovanie hradov kastelánmi. Tých sa práve na tomto hrade vystriedalo veľmi veľa.

Spory o územie medzi Uhorskom a Poľskom stále pretrvávali, čo si vyžadovalo aj častejšie stretávanie kráľov a ostatných kráľovských hodnostárov z obidvoch krajín. V roku 1392 sem prišla kráľovná Mária a v roku 1396 aj kráľ Žigmund Luxemburský. Pri tejto návšteve na jar kráľ daroval hrad Mikulášovi Ľubovnianskemu-Horváthovi, ale už v roku 1403 mu ho znova odobral a chcel ho darovať Imrichovi z Perína. Tento zámer nevyšiel a hrad naďalej ostal vo vlastníctve kráľa. Patrilo k nemu aj niekoľko zemepanských dedín.

Významná udalosť v histórii hradu sa udiala v roku 1412. V marci sa na hrade stretol uhorský kráľ Žigmund Luxemburský s poľských kráľom Vladislavom II. Podpísali dohodu o spolupráci, ale ich zámery a vzťahy na tejto úrovni dlho neostali. Vtedy sa hrad poľskému kráľovi zapáčil a na jeho počesť Žigmund dal usporiadať rytiersky turnaj. Bolo to práve v čase, keď uhorský kráľ Žigmund viedol neúspešnú vojnu proti Benátkam. Obidvaja králi mali rozdielne postoje k Turkom a nemeckým križiakom, čo ich dosť rozdeľovalo.

O niečo neskôr sa títo králi znova stretli na hrade v Starej Ľubovni ešte v roku 1412. Vtedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský požiadal poľského kráľa o pôžičku 37 000 kôp českých grošov. zaviazal sa, že peniaze vráti do 8. novembra toho istého roku. Poľský kráľ si vyžiadal vtedy ako zálohu hrad a 16 spišských miest. Žigmundovi Luxemburskému vždy chýbali peniaze a nemal ich ani v dohodnutom termíne. Takto sa hrad a spišské mestá na 360 rokov dostali do správy poľského kráľa, ale naďalej boli súčasťou Uhorska. Poľsko malo právo ich spravovať a vyberať správne poplatky. V tomto položení sa hrad a mestá ocitli až do roku 1772.

V roku 1412 sa skončila prvá etapa histórie Ľubovnianskeho hradu, ktorý mal vtedy ešte podobu starého z konca 13. storočia a na ňom sa dovtedy uskutočnili len menšie úpravy, ešte v čase, keď ho spravovali Omodejovci.