Kraslice pani Heleny očarili holandského manažéra

 

Inžinierku Helenu Murgovú poznáte ako ekonómku v Technických službách mesta Humenné. Poznáte ju aj ako maliarku kraslíc, bylinkárku a vášnivú hubárku? Ak nie, prosím, zoznámte sa!

„Pisanky“ maľuje už vyše štyridsať rokov.  Rodáčka z Čabín sa tomuto „remeslu“ priučila od mamy, ktorá pravidelne v predveľkonočnom čase chodievala k švagrinej, aby po večeroch zdobili kraslice.
 

„Voľakedy sa robili pisanky v každom dome.  Moje kraslice postupne úplne nahradili v košíku mamine,“ hovorí.

Pol druha mesiaca pred Veľkou nocou začína pani Helena „pisať“. Využíva klasickú techniku.
„Klasické čabinské vajíčko je farbené v cibuľovej šupke. Moja babka naň vedela namaľovať srnku, zajačika. Mne sa to nedarí. Mojou špecialitou sú hviezdičky na všelijaké spôsoby,“ hovorí.
 

Voľakedy používala farby na farbenie umelého vlákna,  najčastejšie však obyčajné anilínové farby. „Najlepšie chytajú tmavé. Potom vajíčko umývam v saponátovej vode, aby farby trochu vybledli. Zdobím špendlíkom a voskom,“ vysvetľuje.

Za „sezónu“ vyzdobí pani Helena približne 200 vajíčok. „Väčšinu porozdávam. Je to pekný darček pre každého – pani učiteľku, lekára, farára, kolegyne i pána riaditeľa,“ hovorí.
 

Využíva zásadne biele vajcia. „Kvôli tomu chovám sliepky. Slovenské biele vajíčka v obchode nekúpite. Sem-tam vypomôžu aj susedky,“ vysvetľuje, že v rodinnom dome v Rokytove pri Humennom má na chov ideálne podmienky.

Kraslice vyfúkne až po sviatkoch. Z praktických dôvodov - aby ich vietor neodfúkol z košíka a aby sa nerozbili.
 

Na výstavu chodia kraslice
Aký je jej vzťah k súťažným výstavám? „Nechodievam na ne ja, len moje vajíčka,“ hovorí so smiechom. Je pravidelnou účastníčkou Karpatskej kraslice v Humennom, ale náš región zastupovala aj v Trebišove  či Prešove.

„Objavil ich u nás mamin bratanec Fedor Vico. Vzal ich na výstavu, lebo sa mu páčili. Najväčší úspech však zožali u holandského manažéra, ktorý prišiel služobne do nášho podniku. Bol nadšený. Nevedel pochopiť, ako sa také vzory dostali na obyčajnú škrupinu,“ spomína.
 

Bylinky a huby – ďalšia vášeň
Dcéru krasličiarske nadšenie obišlo, aby sa prilepilo na vnučku Bibiánu. „Má zatiaľ len päť rokov. Minule mi povedala, že by chcela byť  "maľovačkou"  vajíčok. Hneď som jej vysvetlila, že sa tým neuživí,“ nezaprela v sebe ekonómku pani Helena. Ani ona  si nevie predstaviť, že by sa tým mala živiť. „Robím to pre radosť. Baví ma to. Keby som musela, určite by mi to po čase začalo liezť na nervy,“ myslí si. Zo sveta tabuliek, čísel a faktúr uniká pani Helena ešte do iného sveta – do prírody. Ako vychýrenú bylinkárku ju pozná široké okolie a hubárčením je „postihnutá“ celá rodina. „V prírode si výborne oddýchnem a zabudnem na celý svet,“ dodáva.

Jana Otriová

 

Zdroj:  http://humenne.korzar.sme.sk/c/6311752/kraslice-pani-heleny-ocarili-holandskeho-manazera.html