Krčma pod zeleným stromom: Smiech, zamyslenie, zimomriavky
Krčma pod zeleným stromom (Slovenská rapsódia po rusínsky) je silnou výpoveďou toho, koľko utrpenia dokáže človek zniesť a napriek tomu mať nádej. Posledná premiéra v jubilejnej 70. sezóne Divadla Alexandra Duchnoviča je skutočne dôstojnou bodkou.
PREŠOV. Kto pozná herecký kolektív Divadla Alexandra Duchnoviča, vie, že je jedným z kľúčových predpokladov na fantastické stvárnenie rôznych diel.
Stotožňuje sa s tým aj režisér novej hry Krčma pod zeleným stromom hry Matúš Oľha. Ten je už pri 11. premiére akoby „dvorným“ režisérom.
„Je takmer zázrak, že v DAD-e bolo možné hru skoro ideálne postaviť s využitím súčasných aj bývalých členov. Je to situácia, ktorá overí sily divadla a tam si autor žiada nasadenie ťažkých hereckých kalibrov. Stretnúť sa s takým dramatickým dielom je podľa mňa sviatok,“ povedal pred premiérou. Sviatkom bude nepochybne aj pre divákov.
História sa opakuje
Hra sa odohráva v prostredí Krčmy pod zeleným stromom. Práve tu, na tomto mieste, sa postupne stretávajú a prelínajú osudy viacerých postáv.
Nosnými témami sú nezamestnanosť, vysťahovalectvo či zdivočené medziľudské vzťahy. Hľadať v hre jednu hlavnú postavu by bolo márne.
Každá si žije svoj život, každá sa vykresľuje v inom svetle, avšak spoločne dokonale zobrazujú stav spoločnosti, aký vládol v období veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia.
Po zhliadnutí predstavenia sa však divák až pozastaví nad takmer neuveriteľnou podobnosťou s dnešnou dobou. „Túto hru vnímame azda aktuálnejšie ako v čase jej vzniku,“ skonštatoval režisér.
A je to tak. Autor Peter Kováčik, mimochodom, o pár dní oslávi 80 rokov, ju napísal pred 40 rokmi. Snaha získať prácu, ľudská nevraživosť i vysťahovalectvo sú však dnes ešte živšie a stále rezonujúce.
Telesný hendikep a láska
k životu
Dej sa odohráva medzi dvoma svetovými vojnami, divák sa tu stretáva aj s prvými obeťami bojov, ktorou je napríklad krčmár, legionár v podaní Jozefa Tkáča. Ďolďo (Ladislav Ladomirjak) zas trpí tým, že od narodenia má len jednu ruku.
Hra je takmer vyslovene mužským divadelným koncertom, objavia sa tu len tri herečky (Svetlana Škovranová a Ľudmila Lukačíková). Výraznou postavou je slepé dievča v podaní Miriamy Gajdošovej.
„Postava nevidiacej nebola pre mňa jednoduchá, zrak vypadol, človek musí reagovať inými zmyslami,“ vysvetlila Miriama.
Tá o oči prišla po ponorení v nafte. Napriek tomu z hry priam volá jej túžba po živote, po láske, po snahe byť užitočnou (pomáhať v krčme pri zvyšovaní návštevnosti svojím spevom).
V hre si aj zaspieva a nielen ona. Keďže sa celý dej odohráva bez výraznej hudobnej stránky, o to lahodnejšie vyznieva spevácke trio Zuzany Kovalčíkovej, Daniely Libezňuk a Jaroslavy Sisákovej.
V ich podaní zaznejú rusínske i do rusínčiny preložené piesne, ktoré tak naberajú nový rozmer.
Život vo všetkých podobách
V Krčme pod zeleným stromom sa divák zasmeje, ale neraz i zamyslí, chvíľami až zamrazí. Načrtá sa tu motív priateľstva, ktoré však nakoniec trpí pre finančný nedostatok a končí sa katastrofou.
Rodí sa tu láska, až zvláštne krehká a jemná. Zrada, aj zo strany vlastnej manželky, sa nakoniec pretaví až do zvláštneho prijatia a takmer opičej lásky zo strany manžela. Hrou sa nesie aj otázka telesného pôžitkárstva a užívania si či zmyslu života („Nebo musí existovať pre tých, ktorí sa počas života zdreli“).
Zaujímavou je napríklad postava Amerikána (Eugen Libezňuk), ktorý sa netají spôsobmi svojho zárobku a neuznáva čestnosť. V kontraste s ním stojí poctivý krčmár Jozef Tkáč.
„Je mojím protikladom. Ja chcem byť čestný vždy, on chce najprv milióny a až potom čestnosť,“ opísal Tkáč.
Smiechom cez slzy je napríklad aj snaha využiť aj podvodom získané peniaze neskôr i na benefíciu. „Naša snaha bude mať v konečnom dôsledku blahodarný cieľ.“
Hra však nakoniec ukáže, kto a či vôbec niekto so svojím presvedčením vyhrá. Mrazivou je posledná scéna, kedy sa odohráva boj medzi pravdou a milosrdnou lžou.
Ktorá z nich vyhrá, to prezradí nové predstavenie v podaní Divadla Alexandra Duchnoviča.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 20/2016, v predaji od 24. 5. do 30. 5.
Autor: Mária Pihuličová
Zdroj:
Krčma pod zeleným stromom. O živote a boji v ňom aj s ním.
Foto: archív DAD
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Socialna balada
-Mam paru eksameňiv/skušok z marks-leňinizmu.. Ale až tu na facebooku jem poňav/pochopyv, što to je lumpenproletariat...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať