Kresťanský marketing na Veľkej Morave alebo prednáška o spore okolo cyrilometodského dedičstva v Bratislave

Viete, že stačilo málo a príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu by sa možno neuskutočnil?
Je síce pravda, že moravské knieža Rastislav, dosadený na trón v roku 846, požiadal cisára Michala III. v Konštantinopole o kresťanskú misiu a pomoc. Šlo mu o to, aby sa ľud na moravskom území mohol lepšie brániť pred nepriateľskými Frankami. Cisár Michal III. mu na to ústretovo zareagoval a vyslal na svätú misiu Cyrila a Metoda, ktorí na našom území pôsobili 40 mesiacov.

Lenže – tejto udalosti predchádzala iná. Spomínaný Rastislav sa na cisára Michala III. obrátil až v druhom slede. Ešte predtým hľadal misijnú pomoc inde. Bolo to v Ríme u pápeža Mikuláša I., obávajúc sa pôvodne ohrozenia nielen zo strany Frankov, ale aj Bulharov, keďže Frankovia a Bulhari sa spojili. Toto búchanie na dvere u pápeža však zostalo nevyslyšané. Rímsky pápež totiž moravskému kniežaťu neodpovedal. Až po tomto sa Rastislav rozhodol obrátiť o pomoc do Byzancie do Konštantinopolu. A tam ho vyslyšali. Vyslali mu misionárov Cyrila a Metoda. Prišli v roku 863.

Aj o takýchto historických „zákrutách“ bola reč na besede s prednáškou, ktorú v minulých dňoch zorganizovalo v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska s dekanom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity, profesorom Jánom Šafinom. Prednáška, ktorej hlavnou témou bol ´spor o cyrilometodské dedičstvo ´, bola venovaná 1 150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy.

Pravosť kresťanstva
„Kresťanské misie boli na našom území už pred Cyrilom a Metodom, ale neboli také dôležité. Nemali jasný cieľ a celý proces bol veľmi pomalý,“ uviedol profesor Šafin v úvode. Podľa neho stál knieža Rastislav pred neľahkou otázkou svojej doby: ktoré kresťanstvo je pravé – to na Východe, alebo na Západe? Rozkol medzi oboma náboženskými tábormi vtedy ešte nebol taký citeľný, ale už sa črtal. A ovplyvnil aj osudy našich vierozvestov.

„Psychologicky sa v tom čase rozpor medzi východným a západným kresťanstvom už formoval,“ vysvetlil dekan. V rozkole zohral kľúčovú úlohu práve pápež Mikuláš I., ktorý bol „iba“ biskupom Ríma, ale postupne sa začal správať ako „nadbiskup“, čo sa stalo prvýkrát v pápežských dejinách. V podstate si vydobyl moc vďaka dokumentom z Konštantinopolu, o ktorých sa až oveľa neskôr, v 15. storočí, podarilo dokázať, že boli sfalšované. V 9. storočí však ako údajne „pravé“ dobre poslúžili. Na ich základe sa udelila Mikulášovi I. – prostredníctvom tzv. Konštantinopolských darov –„moc nad celým západným ekumenickým svetom“, čo zásadne ovplyvnilo celý vývoj kresťanstva.

Zlikvidovaný odkaz učencov
Dôvody neskoršieho vyhnania oboch bratov a ich žiakov z nášho územia  kvôli sporom spojeným s „filioque“ (o pôvode Ducha svätého, známym sporom medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou), likvidácia cyrilometodského dedičstva na Veľkej Morave, prienik tohto učenia do Bulharska, ktoré sa stalo baštou cyrilometodskej filozofie, kým sa tam nepresadili bogomilci, rozkvet myšlienok oboch vierozvestov na Kyjevskej Rusi, ale aj ich tzv. prekliatie pápežom, boli ďalšie body rozobraté v prednáške.

„Slovensko však neprežilo 450 rokov tureckého jarma ako Bulharsko, ani 300 rokov tatarského jarma ako Rusko, a predsa sa na našom území nezachovali diela ani dokumenty kresťanstva vo východnej podobe. Byzancia tu bola zosmiešňovaná. Základná úcta k dedičstvu Cyrila a Metoda tu bola zlikvidovaná, čo trvalo až do 19. storočia,“ povedal profesor. Až v druhej polovici 19. storočia v atmosfére obrodenia, keď sa mnohí buditelia obracali k Rusku, sa u nás oprášila a uznala hodnota cyrilometodského dedičstva.

Rusíni a Pravoslávna bohoslovecká fakulta
Hoci beseda po prednáške sa ešte vrátila k viacerým udalostiam aj postavám z histórie, v otázkach obecenstva najviac prevládli súvislosti so súčasnosťou Rusínov.
Ako vidí perspektívu kultúry, rozvoja jazyka či školstva Rusínov na Slovensku profesor Šafin? „Ambivalentne. Som aj optimista aj pesimista. Rusínov poznám ako veľmi zapálených, štedrých a pohostinných ľudí. Sú však roztrieštení, nemajú jednotný ťah. Rusínske organizácie by sa mali zjednotiť a napríklad v záujme rozvoja školstva spolupracovať s Inštitútom rusínskehov jazyka, ktorý je na našej univerzite. Lenže chce to viac kreativity a veci nielen deklarovať. Viem si predstaviť aj spoluprácu našej fakulty s rusínskym inštitútom, ja osobne sa tomu nebudem brániť,“ uzavrel dekan Pravoslávnej fakulty, profesor Šafin.

Táňa Rundesová

Foto: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=8302&l=sk