Kristína: Milujem nakupovanie, keď mi k tomu hrajú koledy

Bez debaty je táto východniarka tento rok v kurze. V Čechách natočila film Život je život, kalendár má naplnený koncertmi na rok dopredu a najnovšie sa jej splnil jeden veľký sen. Zahrala si princeznú v rozprávke. A v nie hocijakej. Johankino tajomstvo totiž dostali status vianočnej rozprávky. Kristína teda bude cez obrazovky spríjemňovať sviatky tisícom domácností. Ona sama sa bude v tom čase na tie svoje Vianoce ešte len pripravovať. K pravoslávnym veriacim totiž chodí Ježiško až 6. januára.

 

Pochádzaš zo Svidníka, tam je prevaha pravoslávnych veriacich, aj u vás sa teda sviatkuje na dvakrát?

 

- Áno, u nás ako pravoslávnych dvakrát. Malo by sa síce len raz, ale v našej rodine sa Vianoce oslavujú dvakrát. Ako dieťa som totiž chcela mať Vianoce vtedy, keď aj ostatní kamaráti. Mala som teda sviatky 24. decembra a potom aj 6. januára. Doma - medzi sebou - teda rodičia a sestra sme si dávali darčeky 24. a 6. sme išli k babkám. Tam sme si tiež dávali darčeky. Ale hlavne, stretli sme sa širšia rodina.

 

Dokedy sa rodičom darilo udržiavať to detské čaro Vianoc, keď nosí darčeky Ježiško a nie oni? Mali aj nejakú zaručenú fintu, ako vás, deti, zabaviť, kým sa darčeky zo skríň presunú pod stromček?

 

- Na to si presne nespomínam, kedy prišiel zlom. Viem, že teraz, keď sa stretneme rodina 6. januára, máme so sebou aj krstniatko. Berieme ju, nech sa ide pozrieť k oknu, zatiaľ čo dávame darčeky pod stromček. Krstniatko má päť rokov a som si istá, že aj ja som v tomto veku ešte verila na Ježiška. Zdá sa mi, že v treťom ročníku na základnej škole som prišla na to, že je to inak.

 

Aj ste so sestrou pátrali pred sviatkami, čo dostanete? 

 

- Priznám sa, že ja som si na to veľmi dávala pozor. Pamätám si, že keď sme sa s kámoškami bavili o tom, čo kto dostane, ony si našli všetky darčeky v skrini. Ale ja som si nikdy nedovolila hrabať sa mame v skrini, pretože by som bola z toho smutná. Veľmi som sa totiž tešila na moment toho prekvapenie. Nikdy som nepatrila medzi deti, ktoré lustrovali doma v skrini a hľadali darčeky. Myslím, že moja sestra bola taká nezbedná, že ona trošku jedno obdobie hľadala, ale ja určite nie.

 

A čo listy Ježiškovi, zvykli ste ich so sestrou písavať?

 

- Nepamätám si na to, že by som písala Ježiškovi.

 

Stíhaš si vôbec užiť obdobie adventu - voňavé trhy a nákupy darčekov?

 

- Zatiaľ som ešte nebola ani na jednom vianočnom trhu! Chodím hore-dole a nemám na to vôbec čas. Stihla som už aspoň nakúpiť niekoľko darčekov, to si celkom užívam. Mne sa oveľa lepšie nakupuje, keď už v centrách hrajú vianočné koledy, to mám rada. Neprekáža mi ani frmol alebo veľa ľudí. Vždy viem, čo idem kúpiť. Adventné obdobie si užívam skôr tak, že mám doma krásny adventný veniec, ktorý som dostala od fanúšika. Taký obrovský. Aj teraz mi na ňom práve horia sviečky. Každý deň si ich zapaľujem. Mám totiž sviečky celkovo rada, to predvianočné obdobie je ich plné, to je môj čas!

 

Čo by si si ty priala nájsť pod stromčekom, máš možno nejakú nesplnenú detskú túžbu?

 

- Nesplnenú detskú túžbu už nemám. Možno som mala, keď som bola dieťa. Spomínam si, že som veľmi chcela takú hru, ktorá sa volala Mário. Bolo to čosi ako play station alebo počítačová hra. Ale veľmi rýchlo som z toho vyrástla. Vlastne som ani nejako extra netúžila mať takéto hry. Dnes som veľmi vďačná, že mi ju rodičia nekúpili. Sedela by som totiž pri počítači, a tak som sa radšej hrala. A najmä, keď som bola dieťa, väčšinu voľného času som trávila na umeleckej škole, mala som teda celkom iné záľuby. Všetko, čo možno aj chcem, si totiž viem kúpiť. Ja sa skôr teším na svojich blízkych. Počas roka ich vídam málo. Pre mňa sú to naozaj vzácne chvíle. Možno to znie ako klišé, ale je to pravda. Som rada, keď sa stretneme. Hlavne s rodičmi, sestrou, krstniatkami. Vianoce sú takým obdobím, keď viem byť so svojou rodinou najdlhšie.

 

Ako budú vyzerať tohtoročné sviatky? Ty máš partnera, stále ste rozlietaní, sestra už má tiež svoju rodinu. Máte vôbec čas stretnúť sa celá rodina pokope a užiť si sviatky?

 

- Ešte je to v riešení. Pravdepodobne budem s priateľom toho 24. a na rusnácke Vianoce sa stretneme všetci s rodinou. Aj sestra príde domov do Svidníka, budeme s rodičmi. Ale ja za nimi pôjdem určite aj po 24. Chcem ísť za mamou a otcom, takže ja sa veľmi teším...

 

Tento rok budú trošku výnimočné aj tým, že sa ti splnil sen a hráš princeznú v rozprávke Johankino tajomstvo. Spríjemníš tak 1. sviatok vianočný miliónom ľudí. Príjemný pocit?

 

- Je to veľmi príjemný pocit. Už len z toho dôvodu, že je to rozprávka a rozprávky sú krásnym spríjemnením Štedrého večera a vianočných dní. Ja sama, keď môžem, väčšinu Vianoc ležím na gauči, zapnem telku, keďže cez rok ju veľmi málo sledujem, a pozerám rozprávky. Cez Vianoce sa nabažím televízie aj rozprávok, potom mi to úplne stačí na celý rok. Vianočné filmy a rozprávky sú skvelé. Vianoce majú celkovo úžasné čaro, človek si oddýchne. Je to celé také svetielkujúce. Teším sa, že budem toho súčasťou ako princezná. Je to taký splnený sen, ja som mala od malička rada rozprávky, samu seba som si predstavovala ako princeznú. Je to teda veľmi milé, že som hrala po boku úžasných hercov.

 

Ako sa ti po ich boku hralo?

 

- Výborne. Veľmi som sa potešila, že v Johankinom tajomstve hrá Ondřej Vetchý. Ja som s ním totiž hrala už vo filme Život je život, komédii, ktorá vyšla tento rok a stala sa najúspešnejšou komédiou v Česku. A teraz som sa s ním opäť stretla, bola som šťastná. Veľmi dobre sa pri ňom cítim. A som šťastná, že som spoznala aj pani Emíliu Vášáryovú a veľa mladých skvelých hercov, ako je Dominika Zeleníková či Ondrej Hraška, s ktorým hrám pár. Je to muž, do ktorého sa zamilujem. Kolektív bol veľmi príjemný, aj prostredie veľmi zaujímavé. Už som totiž bola veľakrát na hradoch, ale teraz som sa tam dlho zdržiavala. Veľmi príjemný zážitok.

 

 

Zároveň ku filmu vznikla aj titulná pieseň Na bieleho koňa, podpísal sa pod ňu tradičný tandem Kavulič/Peteraj. Aké si na ňu zatiaľ zaznamenala reakcie?

 

- Zatiaľ musím zaklopať, že výborné. Tá pieseň je taká slovanská. Melódia je veľmi jasná. Teším sa, že Kamil Peteraj napísal k tomu vynikajúci text, Martin Kavulič fakt fantastickú melódiu. V tejto piesni som sa doslova vyžívala. A veľmi sa mi páči aj tá myšlienka, že „na bieleho koňa posaď ma a leť". Biely kôň je symbolom šťastia, splnenej túžby. Tá pieseň má v sebe až takú noblesu alebo romantiku.

 

Budeš sa na seba pozerať s vianočnými koláčikmi v ruke?

 

- Ja koláčiky nepapám. A vôbec, sladké jedávam veľmi málo, na Vianoce tobôž. Tie sušené koláčiky mi vôbec nejako nesadnú. Ani ako malá som to veľmi nejedla. Ale s nejakým čajom sa usadím a pozriem sa na seba.

 

Čo sa u vás počas sviatkov vlastne jedáva, máte nejaké rodinné špeciality?

 

- My máme na východnom Slovensku špecialitu máčanku, na ktorú sa veľmi, veľmi teším, pretože mama ju robí vynikajúco a babka ešte lepšie. Máčanka sa robí z kapustovej vody, tá sa varí, do nej sa dajú huby a potom sa do toho dáva múka. Veľmi ťažko sa to robí, nevie to každý. Musí sa pri tom totiž stáť a miešať. Nesmú sa robiť hrudky, musí byť úplne hladká. Niekedy, keď budete mať možnosť, tak to ochutnajte. Teším sa aj na kapustnicu, a celkovo na mamino jedlo. Teraz som totiž taký ulietaný umelec a väčšinou sa stravujem v reštauráciách. Keď na sviatky prídem domov, nemám mieru a jem, a jem, a jem, pretože mi mamino jedlo chýba.

 

 

Dávaš si počas sviatkov pozor na štíhlu líniu alebo si povieš, že aspoň tie dva týždne si nebudeš dávať pozor, čo položíš na tanier?

 

- Nejedávam koláčiky v prvom rade preto, že nemám vzťah k sladkému. A potom určite aj z toho dôvodu, že si strážim aj pokožku, možno aj líniu. Ja síce nediétujem, už to ale mám takto pár rokov, že som vylúčila sladké a teda aj koláče. Možno si občas dám nejakú čokoládu, ale koláče veľmi málo.

 

S jedlom sú často spojené aj najlepšie vianočné rodinné historky, od zhorených koláčikov zamaskovaných polevou až po zabehnuté kosti. Máš v talóne aj ty nejakú takúto katastrofu?

 

- Na takú katastrofu si nespomínam. Jednu katastrofu ale zažili naši susedia. Keď som raz ako malá dostala na Vianoce kolieskové korčule, ktoré som veľmi chcela. Nedalo sa ich vytiahnuť von, lebo bol sneh, tak som sa korčuľovala doma. Takže potom sa prišli sťažovať, pretože bol hrozný hluk. (smiech)

 

Ako to máš vymyslené s Novým rokom? Tiež búcha šampanské na dvakrát?

 

- Ani nie, ale s rodinou si zaprajeme aj toho 14. januára, kedy je rusnácky pravoslávny Silvester. Zvykneme si zavolať a dodatočne zapriať. Ale so všetkými si zaprajeme aj na 31. decembra.

 

Ako by mal podľa tvojich najideálnejších predstáv vyzerať rok 2016?

 

- Ja by som priala väčší mier vo svete, aby sa situácia nejako upokojila a aby sa ľudia viac usmievali v roku 2016. Pre seba si prajem hlavne zdravie, aby som vedela pracovať na nových piesňach, aby som veľa koncertovala. Veď už mám aj veľa koncertov zabookovaných, takže sa nemôžem sťažovať. Plánujem veľa vecí v roku 2016, ale nechcem ešte všetko prezradiť. Chcem si nechať nejaké túžby aj pre seba. Všetkým teda želám nádherný vstup do roka 2016.

 

 

Autor: Monika Almášiová

 

 

Zdroj: 

http://korzar.sme.sk/c/8105335/kristina-milujem-nakupovanie-ked-mi-k-tomu-hraju-koledy.html

 

 

Foto:Kristína

Autor: Judita Čermáková