Kristovo narodenie v byzantskom obrade

Počas dňa pred Kristovým narodením, teda 24. decembra, je predpísaný pre gréckokatolíkov i pravoslávnych prísny pôst až do večera.

Zdá sa, že 25. decembra sa narodenie Ježiša Krista slávilo prvýkrát v roku 336 v Ríme. Dlhé obdobie sa to považovalo za reakciu rímskej cirkevnej obce na 25. decembra slávený pohanský sviatok „narodenia nepremoženého Slnka“ (dies natalis Solis invicti), ktorý zaviedol cisár Aurelián v roku 274 kvôli ideologickému upevneniu svojej ríše.

Dnes sú obidva sviatky vnímané v kontexte v tej dobe populárneho uctievania Slnka. V tomto prostredí mohla potom rímska cirkev rozšíriť sviatok Kristovho narodenia. V každom prípade, tento sviatok – na rozdiel od pohanského sviatku narodenia – oslavoval Krista ako „slnko spravodlivosti“ (Mal 3, 20) a ako „svetlo sveta“ (Jn 8, 12).

Rozšírenie nového sviatku na kresťanskom Východe, kde sa Kristovo narodenie slávilo najskôr spolu s jeho Bohozjavením 6. januára, dosvedčujú už svätí biskupi Bazil Veľký († 379), Gregor Teológ († okolo 390), Gregor z Nyssy († 394) a Ján Zlatoústy († 407).

Rýchlej propagácii nového sviatku priala skutočnosť, že v súvislosti s práve prebiehajúcim potláčaním arianizmu stála v popredí osoba bohočloveka Ježiša Krista. Sviatok Kristovho narodenia mohol prepožičať primerané liturgické vyjadrenie Nicejskému vyznaniu viery z roku 325.

Kristovo narodenie v byzantskom obrade
Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade. Slávi sa 25. decembra, ale má aj predsviatok (od 20. decembra) a posviatok (do 31. decembra).

Gréckokatolíci i pravoslávni slávia Kristovo narodenie 25. decembra, avšak pravoslávni podľa juliánskeho kalendára, ktorý zaostáva za gregoriánskym kalendárom 13 dní, takže pravoslávni kresťania zasadnú k štedrovečernému stolu až 6. januára.

V rámci posviatku Kristovho narodenia gréckokatolíci a pravoslávni slávia 26. decembra Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke, 27. decembra Svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana a 29. decembra Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista.

Od 25. do 31. decembra sa gréckokatolícki a pravoslávni veriaci zdravia osobitným pozdravom, ktorý sa používa skoro výhradne v cirkevnej slovančine: Christós raždájestja! Odpoveď: Slavíte jehó! Po slovensky: Kristus sa rodí! Odpoveď: Oslavujte ho!

Obsahom sviatku je oslava vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista. Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom, aby skrze jeho sebaponíženie a neskôr smrť a vzkriesenie mohol človek mať účasť na Božom živote a byť zbožštený (theosis).

Kristovo narodenie sa oslavuje v kontexte celého plánu spásy, takže v bohoslužobných textoch sa popri vtelení/narodení spomína aj Kristova vykupiteľská smrť a jeho vzkriesenie.

Filipovka
Na slávenie Roždestva Christovho sa veriaci byzantského obradu pripravujú 40-dňovým pôstom nazývaným Filipovka.

Od roku 1969, keď vatikánska Kongregácia pre východné cirkvi vydala dekrét, ktorým upravuje pôstnu disciplínu platnú pre gréckokatolíkov žijúcich na území bývalej Československej socialistickej republiky, gréckokatolíci nie sú povinní počas Filipovky dodržiavať ani pôst, ani zdržanlivosť, okrem zvyčajných piatkov a 24. decembra.

Počas Filipovky pravoslávni kresťania nejedia mäso, vajcia, mliečne výrobky a okrem sobôt a nedieľ ani rybu. V pondelky, stredy a piatky navyše nekonzumujú rastlinný olej. 

Deň pred Kristovým narodením
Počas dňa pred Kristovým narodením, teda 24. decembra, je predpísaný pre gréckokatolíkov i pravoslávnych prísny pôst až do večera.

Ráno sa slávia kráľovské hodinky – cárske časy. Na nich sa čítajú žalmy a úryvky zo Starého i Nového zákona, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie.

Vrchol kráľovských hodiniek predstavuje deviata hodinka s osobitným hymnom, ktorý vykresľuje vtelenie/narodenie Božieho Syna ako začiatok jeho sebaponíženia, ktoré dosiahne vrchol na kríži a v hrobe:

Dnes sa rodí z Panny ten, ktorý drží rukou celý svet. Podstatou nedotknuteľného Boha ovíjajú plachtami ako obyčajného človeka. Ten, ktorý na počiatku upevnil slovom nebesá, leží v jasliach. Ten, ktorý ľudu na púšti zosielal mannu ako dážď, sýti sa mliekom z pŕs. Mudrcov pozýva Ženích Cirkvi, ich dary prijíma syn panny. Klaniame sa tvojmu narodeniu, Kriste, ukáž nám aj svoje Bohozjavenie.

Popoludní sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého s ôsmimi starozákonnými čítaniami, ktoré sa vzťahujú na sviatok Kristovho narodenia. Po nich nasleduje čítanie z Listu Hebrejom (1,1-2) a klasické vianočné evanjelium podľa Lukáša (2,1-20).

Na konci božskej liturgie kňaz slávnostne príde do stredu chrámu k veľkej horiacej svieci, ktorá symbolizuje novonarodené Božie dieťa, a spolu s veriacimi zaspieva tropár a kondák sviatku Kristovho narodenia: 

Tvoje narodenie, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti, lebo v ňom tí, čo slúžili hviezdam, boli hviezdou poučení, že sa majú klaňať tebe, Slnku spravodlivosti, a poznať teba z výšin východu. Pane, sláva tebe.

Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú. Mudrci s hviezdou k nemu putujú, lebo večný Boh z lásky k nám sa narodil ako Dieťa. 

Večer sa slávi veľké povečerie s lítiou (požehnaním chleba, pšenice, vína a oleja). Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň.

Na niektorých miestach u gréckokatolíkov sa rozšíril zvyk slúžiť „polnočnú liturgiu“ (často na úkor veľkého povečeria a utierne). Toto neodôvodnené napodobňovanie latinskej praxe v ostatných rokoch ustupuje.

Eucharistická liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár svätého Jána Zlatoústeho, sa má sláviť 25. decembra predpoludním.

Ján Krupa

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/68267/kristovo-narodenie-v-byzantskom-obrade