Kto bohatne na ničení lesov

Európske dotácie, súkromný kapitál a brilantná špekulácia pár mocných, zákonodarcov a samosprávnych politikov drancujú lesy severovýchodného Slovenska. Vrátane bardejovských. Megaeurópsky podvod sa skrýva za heslami ako spaľovanie biomasy, obnoviteľné zdroje energie, dotovaná elektrina, drevná štiepka. Alebo jednoducho - kogeneračka.

V roku 2007 mestské zastupiteľstvo v Bardejove schválilo výstavbu kogeneračnej jednotky (kogeneračky) alebo elektrárne na biomasu (drevnú štiepku). V roku 2010 bola za mestom Bardejov, na okraji priemyselnej zóny smerom na Poprad kogeneračka spustená. Bardejovčania si to mohli všimnúť podľa množstva kamiónov s drevom mieriacich z blízkych aj vzdialenejších lesov do kogeneračky (priemerne 13 kamiónov denne) a hustého bieleho dymu stúpajúceho z jej vysokého komína.
 
Na začiatku bola výborná myšlienka
V podstate ide o takmer zelenú myšlienku, čistý ekologický princíp a ešte nevinnejšiu alternatívnu technológiu. Elektráreň na biomasu je zariadenie, ktoré spaľovaním biomasy, v našom prípade drevnej štiepky vyrába elektrinu a teplo. Drevná štiepka by mala byť  produktom kvalitatívnej triedy dreva č.6. Dreva najnižšej kvality. Keďže jeho kvalita neumožňuje priemyselné spracovanie, dá sa využiť podobne ako palivové drevo, ako zdroj energie. Posekať na drevnú štiepku a spáliť. Takéto nepoužiteľné a odpadové drevo by sa malo podľa zákona použiť ako základná surovina pre výrobu elektriny a tepla v kogeneračke.
 
Dotácia naša elektrická
Výroba takejto „alternatívnej elektrickej energie" z tzv. „obnoviteľného zdroja energie" je samozrejme štedro dotovaná štátom. Majiteľ bardejovskej kogeneračky získava od štátu každoročne podporu (ak chcete dotáciu) vo výške cca. 4,5-milíóna eur ako doplatok za výrobu elektrickej energie práve z obnoviteľných zdrojov (teda drevnej štiepky). Ročne vyrobí približne 60-tisíc MWh (megawathodín) elektrickej energie. Jeho štátna dotácia na jednu megawathodinu je teda cca. 70 eur. Navyše kogeneruje teplo (preto kogeneračka), ktoré za trhové ceny cez mestský podnik Bardterm predáva siedmim tisícom domácností v Bardejove.
 
Trochu počtov
A počítajme ďalej. Podľa zverejnených informácií kogeneračka spáli ročne 90-tisíc ton drevnej biomasy. Predpokladajme, že priemerná trhová cena za drevnú štiepku je maximálne 48 eur za tonu. Výdavky na nákup paliva, teda dreva na zoštiepkovanie sa tak ročne pohybujú niekde okolo sumy 4,3-milióna eur. Z toho vyplýva, že štátne dotačná politika pri podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (4,5-milióna eur) pokrýva celé náklady majiteľa kogeneračky na nákup dreva, čo nepopierateľne tvorí najväčšiu položku v nákladoch takejto firmy.
 
Za hodinu zarobí tisíc eur
A dostávame sa do finále.  Na základe údajov z URSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví) môžeme vyčísliť príjmy tejto firmy za rok 2012 na približne 8,4-milióna eur za predaj elektriny (za garantované ceny) a 5,3-milióna eur za predaj tepla. Dohromady teda príjmy z výroby a predaja elektriny a tepla bardejovskej kogeneračky za rok 2012 boli 13,7-milióna eur. Takže ak by sme k výdavkom za nákup dreva započítali aj ostatné ročné náklady na prevádzku elektrárne vo výške dajme tomu jedného milióna eur, dostaneme sa k  ročnému zisku 8,4-milióna eur (čo je cca. 250 miliónov slovenských korún). Všetko v zmysle zákona samozrejme. Veď súkromné firmy sú tu na to, aby produkovali zisk. Má to však niekoľko háčikov.
 
A trh sa deformuje
Prvý. Morálny a politický. Tento neuveriteľný zisk je možný iba vďaka štedrej (dalo by sa použiť aj slovo zvrátenej) dotačnej politike štátu, ktorá garantuje výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov dvojnásobné ceny elektrickej energie oproti konvenčným výrobcom z jadra alebo fosílnych palív. Dotácie samozrejme tečú z EÚ fondov. Ponúka sa teda otázka, či tento dotačný biznis vymysleli páni z EÚ priamo za účelom generovania astronomických ziskov pre reťazec vyvolených, alebo sa myšlienka na svojej ceste cez eurofondy, eurotunely a eurodotácie až k slovenským kogeneračkám takto pokrivila sama. Dotácie takto iba vytvárajú podmienky, ktoré vedú k deformáciám trhu s energiami a zároveň zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.
 
Rež a rúbaj do krve
Druhý. Ekologický. Ako biomasa pre výrobu drevnej štiepky, ktorá sa v kogeneračke spaľuje sa už dávno nepoužíva drevo najnižšej triedy. Naopak, na tieto účely sa kvôli dotovanej vysokej výkupnej cene ťaží aj kvalitná guľatina, čo dokazujú zábery z dvora bardejovskej kogeneračky. Porušuje sa tým norma (vyhláška 390/2009), ktorá upravuje aký druh dreva a biomasy sa môže využívať na zoštiepkovanie ako zdroj energie v kogeneračke.
 
Tretí. Spoločenský. Celkové využiteľné množstvo drevnej biomasy z lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu vo všetkých formách a zo všetkých zdrojov je v Prešovskom a Košickom kraji podľa Lesníckeho výskumného ústavu 530-tisíc ton ročne. Súčasná ročná spotreba drevnej biomasy je však v týchto dvoch krajoch podľa dostupných údajov až 975-tisíc ton.
 
Ročne sa tu teda spáli o 445-tisíc ton dreva viac. Toto drevo potom logicky buď nepochádza z tohto územia, alebo musí ísť o drevo vyššej kvality a nelegálnu ťažbu. Výsledkom je ničenie lesov a zhoršovanie životného prostredia. Potvrdzuje to aj fakt, že na Slovensku od roku 1995 skutočná ťažba v lesoch  prekročuje únosnú ročnú ťažbu v priemere o 20%.
 
Bioenergy, Bardenergy, Bardterm a Mesto
Na záver niekoľko faktov. Investorom a prevádzkovateľom kogeneračky je spoločnosť Bioenergy Bardejov, s.r.o.. Predajcom elektrickej energie a tepla vyrobených v kogeneračke je firma Bardenergy, s.r.o.. Tá podpísala na 20 rokov s mestskou firmou Bardterm s.r.o., správcom tepelného hospodárenia mesta, kúpnu zmluvu o predaji tepla. Vlastníkom kotolní a teplovodnej distribučnej siete je Mesto Bardejov, ktoré ich spravuje pomocou Bardtermu. Bardterm kupuje teplo od Bardenergy a predáva ho takmer 7-tisíckam domácností v Bardejove. Týmto odberateľom tepla by podľa zmluvy mal Bardterm garantovať počas 20 rokov cenu tepla o 10% nižšiu ako je cena tepla produkovaná spaľovaním zemného plynu. Či to tak v skutočnosti je a bude, je viac ako otázne.
 
DAH a záhadný R GES
Dôležitou súčasťou reťazca je aj spoločnosť DAH Biomasa s r.o., ktorá je výhradným dodávateľom drevnej štiepky pre kogeneračku. Firmy Bioenergy Bardejov s.r.o. a Bardenergy s.r.o. vlastní súkromná spoločnosť R GES s.r.o., ktorá je vlastnícky prepojená aj s firmou DAH Biomasa s.r.o.
 
Prečo kogeneračku nepostavilo mesto?
Výstavba kogeneračky stála 32-miliónov eur. Ročný nezdanený zisk z jej prevádzky je 8,4-milióna eur. Návratnosť investície na jej výstavbu pri takomto zisku sú iba neuveriteľné 4 roky. V spojitosti s 20 ročnou zmluvou s mestom garantuje mesto Bardejov a štátna dotačná politika súkromnému vlastníkovi teoretický nezdanený zisk vo výške 134-miliónov eur (viac ako 4-miliardy slovenských korún) za ďalších 16 rokov prevádzky. Posledný háčik: Na to je ale potrebné spáliť ešte 1,4-milióna ton dreva. A posledná otázka: Zostanú potom na severovýchode Slovenska ešte nejaké lesy?
 
Mario Hudák
 
Zdroj:  http://mariohudak.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=349050