Kto je pravý Rusín?

My Rusíni sme veľmi zvláštny národ žijúci na historickom území Podkarpatskej Rusi, teda v ukrajinsko-slovensko-poľsko-maďarsko-rumunskom pohraničí. Nikdy sme nemali svoj štát a napriek rôznym príkoriam a utláčaniam sme vďaka Bohu prežili dodnes. Pomohla nám k tomu predovšetkým naša východná viera, čo nás priraďuje k východným slovanským národom. Sme najzápadnejšou vet vou ruského národa, a preto naši predkovia vždy hovorili, že sme ruskej viery (teda pravoslávnej, neskôr z politických dôvodov aj gréckokatolíckej). V čase komunizmu nás násilím nazvali Ukrajincami, čo som ako malé dieťa nikdy nevedel pochopiť. Možno aj preto sa mnohí naši ľudia hanbili za svoj jazyk a pôvod, aby ich nevyhnali na Ukrajinu. Aj takéto názory
som počul.

V 90. rokoch nastala veľká rusínska obroda, náš jazyk bol kodifikovaný, teda už nie je nárečím a byť Rusínom sa stalo moderným. V posledných sčítaniach ľudu sme sa stali najviac rastúcou národnosťou na Slovensku. Je nás vraj okolo 55 tisíc, ale podľa mňa stále čísla zaostávajú za skutočnou realitou. Hlavne mladí ľudia sa dnes chvála Bohu prestávajú hanbiť za svoju národnosť, aj keď ukrajinizácia spáchala obrovskú škodu v tom, že rusínski rodičia rozprávajú s deťmi po slovensky.

To považujem za najväčšiu tragédiu nášho národa. Nestačí sa totiž iba hlásiť k rusínskej národnosti, ale predovšetkým rozprávať medzi sebou naším jazykom. Len takto prežijeme. Raz dávno za mnou prišiel jeden človek z USA a hovorí mi: „I am Rusyn!“. No to je síce pekné, že je Rusín, ale „po našomu“ nevedel povedať ani slovo. Teda toto je prvá odpoveď na otázku z názvu: „Pravý Rusín hovorí po rusínsky“. Ďalší problém je otázka viery. Naši ľudia boli vždy hlboko veriaci a pravidelne navštevovali Boží chrám. Dnes máme žiaľ Rusínov, ktorí propagujú naše pesničky, kroje, dokonca aj náš jazyk a pritom verejne hlásajú, že sú ateisti, resp. tvrdia, že veria v Boha, no do cerkvi prídu tak možno raz alebo dvakrát v roku. Tak toto veru tiež nie sú praví Rusíni. U našich predkov bol totiž chrám hlboko posvätný a celá dedina sa v nedeľu a sviatok stretávala na bohoslužbách. Pred cirkevnými pôstmi ženy drhli hrnce, aby na nich nezostala ani stopa po masti.

Buďme teda pravými Rusínmi, hovorme svojím jazykom a buďme zbožní východní kresťania.

Prot. ThDr. Peter SOROKA, ThD.