Kto verchuške vysvetlí biedu

Ruskí sociológovia tvrdia, že bieda sa v Rusku stáva celonárodným problémom.

Podľa moskovského týždenníka Argumenty i Fakty /AiF/ sociológovia tvrdia, že bieda v Rusku vždy bola a ostala celonárodným problémom. Tak to bolo za cára, za boľševikov, za Gorbačova i Jeľcina i teraz za panovania Vladimira Putina.

Autor úvahy cituje nedávne slová prezidenta: „Dvadsať miliónov miliónov ľudí žije pod úrovňou životného minima. To je zhruba sedmina obyvateľov Ruska.“

Premeny ruskej biedy

Ruskí historici sa dodnes nezhodli na tom, prečo sa pravoslávna, bohabojná, cára uctievajúca Rus rozhodla pre boľševickú revolúciu. Najčastejšie spomínajú tri príčiny: biedu, hlúposť cárskej vlády a „zbytočnú vojnu“ (1914 až 1918).

Ruská bieda sa však nezmenšila ani počas rokov 1905 až 1914. V čase, keď ruská ekonomika patrila medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce na svete. Práve naopak: nožnice medzi chudobnými a bohatými sa aj vtedy roztvárali, biedy bolo čoraz viac. Aj preto, že samoderžavie značnú časť zväčšujúceho sa bohatstvo investovalo do armády.

Boľševici ponúkli bedárom Ruska jednoduchý recept: zrušenie súkromného vlastníctva, znárodňovanie, kolektivizáciu a „stalinskú disciplínu“.

Za Stalina sa rozvrátené Rusko stalo (opäť) veľmocou. Za akú cenu? Viac ako polovica tých, čo prežili kruté represie, žila v otrasnej biede. Za Brežneva sa „skromný blahobyt v medziach zákonov“ do istej miery stabilizoval. (Nevieme však, koľkí aj vtedy žili pod úrovňou životného minima.) Za Gorbačova a najmä za Jeľcina sa bieda do Ruska začala vracať.

Nedvižnú ekonomiku nedokázali rozhýbať ani perestrojka a glasnosť. Počas 90. rokov sa znížil HDP Ruska o viac ako 35 percent. Za Jeľcina zažilo Rusko najväčšiu rozkrádačku v povojnovom období. Počet obyvateľov sa v rovnakom čase znížil zhruba o 15 miliónov. Menšia časť odišla do zahraničia, väčšina na druhý svet.

Putinovi sa v pomerne krátkom čase podarilo kvalitu života obdivuhodne zvýšiť a stabilizovať. Najmä vďaka (v tom čase) vysokým cenám vyvážanej nafty a plynu. Reformy zastaranej ekonomiky sa však z roka na rok odďaľovali. Preto sa na sklonku „zlatej éry“ Vladimira Vladimiroviča začína bieda do Ruska vracať.

Demografia na babkinej pohovke

Ruský štatistický úrad: V Rusku sa počet bedárov z roka na rok zvyšuje. Počas ostatných piatich rokov sa zväčšil o 30 percent. Polovici ruských rodín stačia peniaze iba na jedlo a odev.

Mimoriadne rýchlo sa zhoršuje najmä postavenie mladých rodín. Aj preto počet novorodencov z roka na rok klesá. Darmo hromžia patriarchovia pravoslávnej cirkvi proti potratom.

Sociológovia varujú: Väčšina mladých manželstiev nemá prostriedky na nákup produktov dlhodobej spotreby. Manželia spávajú na babkinej pohovke. Keď chcú kúpiť televízor alebo kolísku, musia si požičať peniaze. Buď od rodičov, alebo na úver. Preto bude pôrodnosť v najbližších rokoch v najlepšom prípade stagnovať. Na peniaze rodičov sa mladí spoliehať nemôžu: 65 percent Rusov nemá úspory. Ani v banke, ani pod starým matracom.

V ostatných rokoch sa problém biedy niekoľkokrát pretriasal aj v ruskej vláde. Ešte za Medvedeva poveril premiér ministrov, aby v krátkom čase zmapovali „sociálny portrét biedy i bedárov“. Zasvätených novinárov i sociológov to pobavilo.

Komentár AiF: Premiérovo zadanie svedčí o tom, do akej miery sa najvyššie orgány štátu od reálneho života vzdialili. A pokračuje: Verchuška rozsah ruskej biedy z umne sfalšovaných zvodiek, hlásení a štatistík nikdy nevyčíta. Stačilo by, keby sa vládni úradníci na vlastné oči presvedčili, ako sa „ďaleko do Moskvy“ žije: rozbité cesty, opustené drevenice, zatvorené školy a nemocnice.

Nečudo, že ľudia, najmä mladí, z dedín a malých miest utekajú. Čoraz viac dedín, najmä na Sibíri a Ďalekom východe pripomína dnes rozkradnuté sklady dreva.

Kto okradol starca

Narastajúcu biedu dokazuje aj čoraz povážlivejšie zadlžovanie sa obyvateľstva. Koncom roku 2018 dlhovali Rusi svojim bankám 14,9 miliardy rubľov. Dnes bezmála 20 miliárd.
Drobní živnostníci melú z posledného. Malé a stredné podniky sa stali rukojemníkmi skorumpovaných úradníkov. Vlastnú živnosť si zatiaľ otvorili a udržali sotva tri percentá občanov Ruska, ale nedarí sa im.

AiF: Ľudia buď rezignujú, alebo sa (napríklad) rozhodnú pestovať tabak. Čoraz viac Rusov fajčí ako voľakedy cigarety - samokrutky.
Slávny dialóg cára Borisa Godunova s plačúcim jurodivým starcom - postavy z rovnomennej Musorgského opery - vnímajú Rusi ako mimoriadne aktuálny. Cár sa pýta: Ktože ti ublížil? Kto ťa aj o poslednú kopejku pripravil? Nikto sa cárovi neodváži povedať pravdu. Ani vtedy, ani dnes.

Odvážlivcov, čo by sa odhodlali odpovedať verchuške na otázku „kto okráda chudobnejúci národ aj o poslednú kopejku“, jednoducho niet.

EUGEN GINDL
Autor je scenárista a publicista

Zdroj: 
https://komentare.sme.sk/c/22542982/kto-verchuske-vysvetli-biedu.html

Foto: 
Pamätník žobráka  /Čeľabinsk, Rusko/
autor: promdevelop.ru