Kupalas ňa, mamko, v solodkim moloci...

Zaujímavá výstava v priestoroch SNM-MUK je venovaná prvej etape života

V týchto dňoch bola v priestoroch Slovenského národného múzea - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku sprístupnená výstava Od narodenia po dospelosť, venovaná prvej etape života človeka, ktorou je vekové obdobie od narodenia, detstva, školského veku až po dosiahnutie dospelosti.

Tradičné zvyky pri narodení dieťaťa sa vyznačujú celým komplexom rôznych úkonov, ktoré mali zabezpečiť dieťaťu zdravie, pekný vzhľad, šťastný osud a uvedenie do života. Prvému kúpeľu dieťaťa sa okrem očistnej funkcie pripisoval aj magický význam. Privodiť zručnosť dieťaťa v mužskej alebo ženskej práci mali pracovné nástroje: kladivo, hoblík, vreteno, kúdeľ... Do vody liali mlieko, aby dieťa bolo pekné; varené vajce malo prispieť k jeho zdraviu a okrúhlosti; steblá ražnej slamy sa asociovali s dlhým rastom vláskov dievčatka a drobné mince zase s budúcim bohatstvom. Aby dieťa rástlo pobožné a múdre, dávali k drevenej vaničke (kupalka, kupilka, kupačka) aj modlitebnú knižku.

Šestonedieľku s novonarodeným dieťaťom izolovali od obytného priestoru kútnou plachtou, za ktorou ležala s novorodencom dovtedy, pokým nešla na cirkevnú vádzku. V našom regióne ako kútnu plachtu používali pruhovanú plachtu s červenými a bielymi pásikmi tzv. pysana plachta, pysanyna, na Spiši a Zamagurí bielu plachtu so zatkanými červenými pásmi po bokoch. Červená farba mala v obidvoch prípadoch ochrannú funkciu. Pred škodlivými vplyvmi zlých síl matku s novorodencom mali ochrániť železné predmety: kosák v okne, ostrý topor alebo sekera a ostrý nôž pod posteľou. Okrem týchto kovových predmetov, ktorým sa oddávna pripisovala apotropajná moc, dominujúcu ochrannú úlohu zohrával cesnak, svätená soľ, vyhasnutý uhlík (symbol ohňa) a predovšetkým posvätná prosfora (proskurka, dora) - sväté nekysnuté pečivo u veriacich východného rítu. Tieto amulety dávali šestonedieľke pod hlavu alebo jej ich zaviazali na krk.

Hoci tradičné obyčaje pri narodení dieťaťa patria už minulosti, do súčasnosti sa uchovali obyčaje krstu, krstín a kmotrovstva, ktoré v dedinskom prostredí pretrvávajú v hlbokej úcte a vážnosti. Pri výbere kmotrov bola kedysi istá diferenciácia ich počtu, ktorý závisel od majetnosti rodiny: bohatšia rodina mala 8-10 kmotrov, chudobnejšia iba 2-4. Tento jav ovplyvnil aj hostinu: čím bolo viac kmotrov, tým bola bohatšia. Krstní rodičia (krstná mať nonaška, nanaška); (krstný otec nonaško, nanaško) brali na seba tútorské funkcie. Odmietnuť ísť za krstnú mať alebo krstného otca bolo neprípustné, zapríčinilo by to dieťaťu veľké nešťastie. Nepísanou povinnosťou krstných rodičov  bolo darovať ku krstu 1-2 metrov bieleho kupovaného alebo domáceho plátna tzv. kryžmo, kryžma, čo krstniatku malo zabezpečiť šťastie a zdar v živote. V poniektorých dedinách do kryžmy zašívali aj detskú košieľku,  parádny háčkovaný, pestrofarebný čepček a farebné mašle. Takéto vyzdobené kryžmo bolo zavesené na kútnej plachte (okolie Starej Ľubovne). Na krst niesla dieťa pôrodná babica (väčšia fotografia na výstave) alebo matkina príbuzná, z krstu už krstná matka, ktorá dieťa odriekala (što odrikala). Na hostine spojenej s obdarovaním novonarodeného dieťaťa - krstinách sa prednášali aj vinše na počesť novorodeného, už pokrsteného dieťaťa. Napríklad, vo Svidníku takto vinšovali: Naj toto kresňa rosne na radisť mami i vicovi, a na potichu babi i didovi. K zaujímavým archiváliám exponovanými na hore uvedenej výstave patrí výpis z matriky aj s menami krstných rodičov z roku 1785 (Klokočov, okr. Michalovce), napísaný hlaholikou, pričom rok nie je uvedený v čísliciach ale v písmenách-hlaholikách.

Na výstave Od narodenia po dospelosť, ktorá potrvá do konca februára 2014 si návštevníci môžu pozrieť aj kolísky, detskú sedačku (šidanku), detský odev (atraktívne sú detské šatôčky vigančyky, ktoré nosili rovnako malé dievčatká ako aj malí chlapčekovia), hračky, učebnice staršieho vydania (napr. šlabikár - bukvar z roku 1922, Perša čytanka), školské potreby (tabuľky na písanie, ktoré sa používali ešte v prvej polovici 20. storočia) a dobové fotografie väčších rozmerov, viažuce sa k tejto problematike (dospelý vek predstavuje fotografia z odvodu regrútov).

Nadežda Varcholová