Kuriózna kniha o Warholovi

Kráľ pop-artu Andy Warhol vďačí za svoj fenome­nálny úspech starodávnej rusínskej tradícii nevyhodiť z domu ani hrdzavý klinec.Aj to odhaľuje kniha jeho synovca Jamesa Warholu Strýko Andy.

Mnohí Bratislavčania ani netušia, že autá z Medzilaboriec majú pozná­vaciu značku ML. Takisto ani svet netuší, kde je Bratislava a že na Slovensku v rusínskej dedinke Miková pri Medzilaborciach sú kore­ne úspechu svetoznámeho umelca Andyho Warhola. Ale všetko to ešte môžeme zmeniť. V Spojených štátoch amerických totiž vyšla kniha pre deti od jeho synovca Jamesa Warholu. Ten na svojho slávneho strýka „vytiahol" neznáme podrobnosti z jeho sú­kromia, tak ako ich sám prežil. Na­príklad ako zazrel vydeseného Andyho bez typickej striebornej parochne, či spoznal jeho dva­dsaťpäť mačiek, ktoré sa všetky vo­lali Sám. A keďže aj James je Warhola, nezaprel umelecké gény a svoje zážitky krásne ilustroval. „Chcel som svetu odhaliť obyčaj­nú ľudskú tvár Andyho osobnosti, lebo tá je stále neznáma. A že je­ho rodinné zázemie a pôvod nie sú až také záhadné," povedal ex­kluzívne pre časopis Život James Warhola, ktorý žije s rodinou v americkom štáte New Jersey. Na Slovensku sa s Jamesom osobne dvakrát stretol aj Dr. Michal Bycko, zakladateľ Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. „Ja­mes nie je typický Američan. Je veľký dobrák, úprimný človek. Hoci by mu to ako ilustrátorovi veľmi pomohlo, odmietol sa priživovať na sláve svojho strýka. Na Andyho stále spomína ako na zraniteľného človeka a nie boha­tého chladného umelca."

ZA KRÁĽOM NEW YORKU

Jamesove odhaľovanie „obyčajnosti" strýka Andyho však malo aj komické podoby. Jeho otec Paul Warhola, Andyho najstarší brat, vlastnil v rodnom Pittsburghu zberné suroviny. Jednoducho zbie­ral železný šrot, presne tak ako to poznáme u nás na Slovensku. Z tohto chudobného miesta Ame­riky sa v roku 1949 odsťahoval do New Yorku jeho brat Andy, aby tam urobil závratnú kariéru. „Trikrát do roka nás otec všetkých se­dem detí naložil do auta a desať hodín sme sa trmácali na neohlá­senú návštevu strýka Andyho do New Yorku," spomína James War-hola. „Boli sme jednoduchí vi­diečania z Pensylvánie a New York šesťdesiatych rokov bol pre nás neuveriteľne exotický." Ich ne­ohlásená návšteva, samozrejme, vždy rovnako šokovala aj strýka Andyho.

Andy Warhol bol nielen nadaný umelec, ale najmä obchodník. Ne­zaprel v sebe rusínsku krv a jeho newyorský dom bol takisto plný haraburdia ako pittsburský dvor jeho brata. Preto kreslil obyčajné plechovky či dolárové bankovky. Andy však túto „zberateľskú vášeň" pretavil na ťažké milióny dolárov. Po jeho smrti v roku 1987 sa cena jedného takého­to „kúska" - obraz plechovky s Campbeilovou polievkou, vyšpl­hala za desať sekúnd na dražbe na vyše 1,2 milióna dolárov!

„James mi rozprával, že ako mladík a začínajúci maliar popro­sil svojho strýka, aby mu daroval obraz," spomína Dr. Mi­chal Bycko. „Ten to však odmietol s tým, že on svoje obrazy iba pre­dáva. Neskôr mu však predsa je­den autoportrét daroval. Zaujíma­vé však je, že nie ten so striebor­nou parochňou, ale svoj portrét z mladosti. Som presvedčený, že Andy nikdy nič nerobil náhodne, Bol to veľký manipulátor. Takto nasmeroval synovcovi ďalšiu ka­riéru." James Warhola aj vďaka strýkovým radám odmietol ísť po ceste lacného napodobňovania. Andy sa nedá napodobniť. A tak sa z Jamesa stal úspešný, precízny, aj keď nie bohatý ilustrátor.

ANDY SA MODLIL PO RUSÍNSKY

„Chcel by som, aby sa ľudia viacej dozvedeli aj o Andyho matke, Júlii ktorú sme všetci volali baba (v rusínštine stará mama). Hoci bola prostá žena z Mikovej, svojou múdrosťou, tvorivosťou a láskou najviac ovplyvnila Andyho tvorbu a úspechy," povedal nám James Warhola. Jeho kniha ukazuje, ako geniálne Andy Warhol vo svojom umení zlúčil dva odlišné svety - dedinku Mikovú i svoju milovanú matku a svet konzumného, ob­rovského New Yorku. James po­odhalil aj rúško tajomstiev, ktoré si Andy okolo seba systematicky vytvoril. V skutočnosti bol neuro­tický, labilný muž, epileptik, ktorý bezmedzné miloval svoju matku, o otcovi nikdy nehovoril, a bol pravdepodobne asexuál. A hoci tvrdil, že je „odnikadiaľ", bol cez matku spojený so Slovenskom priam pupočnou šnúrou. Veď sa aj modlil po rusínsky. „Navštívil som Slovensko niekoľkokrát. Cí­tim spojenie s tunajším kultúrnym dedičstvom. Je to nielen krajina mojich starých rodičov, ale aj mo­ja. Pozorne sledujem, čo sa u vás deje, a prajem krajine všetko naj­lepšie," povedal nám ešte James Warhola. Vďaka jeho knihe sa teda môžeme smelo prihlásiť k An­dyho svetovej sláve. A možno aj niečo na nej konečne zarobiť. Ho­ci Strýko Andy je v Amerike best­seller, na Slovensku sa zatiaľ pe­niaze na vydanie knihy nenašli. Az­da máme toľko svetoznámych umelcov, že to nepotrebujeme? Ale buďme optimisti. Možno už čoskoro niekomu zíde na um po Warholovi pomenovať v našom hlavnom meste aspoň ulicu.