Kurov sa na Silvestra stal „kráľovstvom"

„Dáva sa na známosť jednému a každému, že rozhodnutím miestneho zastupiteľstva dnešným dňom obec Kurov, sa vyhlasuje za Kurivske kráľovstvo". Kráľovstvo potrvá od obeda 31. decembra do polnoci toho dňa. Pri tejto príležitosti Jej Veličenstvo kráľovná Mária I (starostka obce) vyhlasuje všeobecnú veselicu, spojenú s kráľovským pohostením. Po dobu trvania „kráľovstva" v obci bude platiť jednotná mena kurivskyj taľar, ktorý si občania v čase od 9. do 11. hod. večera budú môcť vymeniť za tanier tých najlepších zabíjačkových lahôdok".

Po tomto vyhlásení zástupcu starostky obecného úradu Ing. Milana Bujdu (ktorý celé podujatie moderoval), na dedinské námestie pred obecným úradom vstúpilo ozdobené auto s prívesom a na ňom „lada" s poriadnou ošípanou. Aby každému bola jasné, aký poklad sa v prepravke vezie, na vozíku bol velikánsky nápis: KURIVSKA SVIŇA a na jeho zadnej časti pripevnený čierny balón, symbol smútku.

Ošípanú pripravení mäsiari tradičným spôsobom usmrtili pred očami početných zvedavých Kurovčanov a s obdivuhodnou zručnosťou na mieste ju spracovali. Bola to ozajstná zakáľačka, na ktorú mnohí Kurovčania, najmä mladí, už nepamätajú, lebo mäso a mäsové výrobky v súčasnosti kupujú v obchodoch, prevažné v susednom Poľsku, kde sú podstatne lacnejšie.

„Kráľovná" po zabití, ošípanej pohostila 52-percentnou slivovicou nielen mäsiarov, ale aj všetkých prítomných, vrátane najvzdialenejšieho hosťa Sonny Challa, ktorý do „Kurovského kráľovstva" zavítal z Indie, spolu so svojou priateľkou Ingrid Blanárovou, Kurovčankou žijúcou v Londýne.

Kurovské ženy v kuchyni kultúrneho domu z ošípanej vyhotovili tradičné zabíjačkové pochúťky, ktoré na umelohmotnej miske v stanovenom termíne „predávali" občanom za „kurovské taláre". Tie „taľare" obecní zástupcovia už deň predtým poroznášali do každého domu a rozdelili ich podľa počtu príslušníkov domácnosti, takže všetci obyvatelia „kráľovskej obce Kurov" o silvestrovskú večeru mali postarané. Hostia tohto podujatia mohli získať kurovskú valutu výmenou za eura (kurz 1:1) v „Kurov-skej banke", pôsobiacej v budove kultúrneho domu po celú dobu trvania „kráľovstva".

Pred polnocou na návsi sa zhromaždila takmer celá dedina. „Kráľovná" so svojim manželom Milanom každému občanovi osobne naliala pohár prevareného vína na prípitok a len čo zvony v troch kurovských chrámoch ohlásili polnoc, Kurov osvetlil mohutný ohňostroj, oznamujúcich príchod Nového roka. Ľudia si „štrngaľi", bozkávali sa, vzájomne si blahoželali.

„Kráľovná" (už ako starostka) predniesla novoročný prejav, v ktorom bilancovala úspechy obce v minulom roku. A tie, napriek všeobecnej kríze, neboli malé. Spomeňme aspoň odovzdanie do užívania tretej bytovky v rómskej osade, medzinárodný folklórny festival atď. Starostka v závere svojho príhovoru zoznámila prítomných s plánmi obce v novom roku a spoluobčanom zaželala šťastie, zdravie a všetko najlepšie. Po jej prejave Kurovom sa roznieslo!.; mohutné znenie hymnickej piesne Žibiťe ľudije, na blaho svita, / Všytkym Kurivjanom - mnohaja ľita / Mnohaja, blahaja, / Mnohaja, blahaja ľita, - ktorú zborovo spievali všetci zhromaždení: gréckokatolíci, pravoslávni, rímskokatolíci; Rusíni, Ukrajinci, Slováci. Všetci sme sa cítili jednou rodinou - Kurovčanmi.

Potom nasledovala silvestrovská veselica trvajúca takmer do „bieleho rána". Na zaplnenej na vsi panovala skutočná silvestrovská nálada. Víno si každý mohol dopriať zadarmo „koľko hrdlo ráčilo", pričom opitého človeka som nevidel.

Takáto rozlúčka so starým rokom v Kurove sa koná už po tretíkrát, pričom každý rok ju usporadúva iná organizácia: Poľovnícke združenie, Podielnické roľnícke družstvo. Tentokrát to bol obecný úrad. Predseda Podielnického roľníckeho družstva Ing. Milan Pituch (na ktorého vychádza poradie na tohoročný Silvester), prisľúbil, že poldňovému „Kurovskému kráľovstvu" namiesto ošípanej venuje býka. Hovädzie mäso je vraj chutnejšie a zdravšie. Uvidíme.

Bolo to vydarené podujatie, na ktorom tradícia (zabíjačka) sa snúbila so súčasnosťou (ohňostroj, veselica). Na spoločnej zábave sa podieľali všetci: starší i mladi, domáci i cezpoľní. Spokojní boli všetci. A tak to má byť.

prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc.