Kurovčania v Srbsku na žatve zožali najväčší úspech

Už dlhšiu dobu trvá plodná spolupráca medzi Bardejovom a takmer päťtisícovou obcou Kocúr (Kucura) v srbskej Vojvodine. Polovicu obyvateľov tejto obce predstavujú Rusíni (Rusnáci), predkovia ktorých ešte pred 250 rokmi sa tam presťahovali z rôznych oblastí východného Slovenska, ktoré oni pomenovali Hornicou (Horná zem). Títo obyvatelia si dodnes zachovali silné rusínske národné povedomie, gréckokatolícke náboženstvo cirkevnoslovanského obradu (ruská viera) i keď jazykovo sa zjednotili na šarišsko-zemplínskom nárečí (ruská beseda), v ktorom vydávajú časopisy, knihy, používajú ho v chrámovom styku, v školách, rozhlase, televízii atď. Medzi iným, televíziu v rusínštine sledujú každý deň.

Ústredným podujatím kocúrských Rusínov je festival Kocúrska žatva, ktorý sa toho roku konal už dvadsiatykrát. Jeho hlavným organizátorom je Ruské kulturno-prosvitne družtvo. Hosťom tohoročnej jubilejnej Kocurskej žatvy bol súbor Kurovčan z Kurova, ktorý už osem rokov udržuje družbu s tamojším súborom Žatva. V sobotu 19. júla 2008 Kurovčania mali celovečerný program v najväčšej sále miestneho Domu kultúry, zaplnenej do posledného miesta. Značná časť divákov po celú dobu musela stať.

V úvode koncertu jeho moderátor Mikuláš Mušinka (oblečený do dedovej čuhy a otcových chološní) porozprával o dejinách obce a súboru a každé číslo predstavil stručným komentárom. Dvojhodinový program pozostával z kurovských veľkonočných chorovodov, mládežníckych hier na priadkach, rusadielnych zvykov, obrodu prijímania mládenca do parobského cechu, fašiangových zvykov (puščaňa) a dožinkov. Tieto zvykoslovné pásma boli pretkané kurovskými sólovými a zborovými piesňami, z ktorých snáď najväčší úspech zožali piesne najmladších účastníkov Kurovčana - 13-ročného Ivka a jeho mladšej sestry Karinky Popovcových (deti súčasných vedúcich súboru Ivana a Jany Popovcových a vnuci jeho zakladateľov Ivana a Márie Popovcových).

Na konci celovečerného koncertu vedúci Žatvy Sylvester Dorokhazy poďakoval Kurovčanom za nezabudnuteľný umelecký zážitok a starostka Kurova Mária Spirková, ktorá účinkuje v programe spolu s manželom, synom a nevestou, pozvala Kocurčanov do Kurova na oslavy 40. výročia založenia Kurovčana, ktoré sa uskutočnia v lete budúceho roku. Po slávnostnej večeri bola spoločná zábava, trvajúca doslova „do bieleho rána".

Samotný festival Kocúrska žatva sa začal v nedeľu 20. júla slávnostnými bohoslužbami vo všetkých troch kocúrskych chrámoch (gréckokatolíckom, pravoslávnom a rímskokatolíckom).

Poobede kocúrsky súbor Žatva predniesol v poli neďaleko obce ručné kosenie pšenice, viazanie snopov a zahrabovanie strniska. Potom všetci účastníci a hostia sa presťahovali na námestie, kde sa zvezené obilie vymlátilo na starodávnej mláťačke poháňanej ešte starším traktorom (s veľkými železnými ozubenými kolesami bez pasov). Po mlatbe bol oldomáš zakončený vystúpením dvoch detských tanečných súborov, sprevádzaných miestnou hudobnou kapelou.

Vyvrcholením festivalu Kocúrska žatva 2008 bol večerný galakoncert, v ktorom účinkovali rusínske folklórne súbory z Kocúra, Ruského Kerestura, Vrbasu, Kuly, Ďurďova, Šidu a chorvátsky súbor Matoš.

Zaujímavým bolo vystúpenie folklórnej skupiny zo Šidu v oblasti Sriem (vedúca Eugénia Dančová). Sú to potomkovia poslednej vlny sťahovania Rusínov z Hornice do oblasti Sriemu (druhá polovica 19. st.), predovšetkým zo severných obcí Bardejovského okresu: Lukov (Venecia), Livov, Gerlachov, Kurov, Kružlov, Nižný a Vyšný Tvarožec, Cigelka, Bogľarka, Krivé, Petrova, Frička a i. O pôvode sriemskych Rusínov svedčia ich priezviská: Balaščak, Bobak, Bocko, Carik, Cidilko, Demko, Džmura, Falat, Gajdoš, Glita, Hnaťko, Haluška, Ignác, Karafa, Kaščak, Knap, Kost, Labovský, Lazár, Manko, Mižik, Mikula, Molčan, Olejar, Pavličko, Petraško, Pituch, Prokop, Repa, Rohaľ, Savko, Sidor, Sidorjak, Steranka, Tej, Tomko, Trudič, Vančik, Varga, Volčko, Zakuťanský, Zdyňak, Želem, Židišin a iné.

Mal som s nimi zaujímavý rozhovor. Nikto z nich nikdy nebol v obci svojho pôvodu i keď všetci sa živo zaujímajú o korene svojho rodu. Takmer všetci už zabudli reč svojich dedov a pradedov. V pamäti sa im vynárajú iba ich jednotlivé slová a vety. Podľa slov Dejana Bobaľa z lokality Bikič Dol, rusínske nárečie sa najdlhšie udržalo práve v ich obci, avšak aj tam ho ovláda iba najstaršia generácia. Všetci ostatní hovoria už srbsky.

Záver galakoncertu Kocúrskej žatvy patril dvom súborom zo Slovenska. Folklórna skupina Sedličan zo Sedlíc v Prešovskom okrese (doplnená speváčkami z Klenová), predviedla krásne pásmo žatevných zvykov, tancov a piesní pod názvom Parobci do kosy.

Neoficiálnym laureátom Kocúrskej žatvy 2008 sa stal súbor Kurovčan, ktorý stvárnil na scéne udalosti z obdobia panštiny (18. storočie). Vtedy, podľa miestnej povesti na žatvu do kurovského panstva prišli traja mládenci z poľskej Lemkoviny - z rusínskych obcí Klimkova, Labova a Mušinka. (Posledná bezprostredne susedí s Kurovom). V priebehu žatvy sa zamilovali do troch kurovských dievčat a chceli sa s nimi oženiť. Nebolo to možné bez súhlasu majiteľa makovického panstva. Keďže ten nechcel nevoľnícky vypustiť zo svojho panstva, mládenci sa rozhodli uniesť vyvolené devy domov do Poľska a tam sa s nimi zosobášiť (pochopiteľne so súhlasom dievčat a s požehnaním ich rodičov). Kurovskí parobci ich pri uskutočňovaní tohto zámeru prichytili a priviedli ku grófovi, aby ich za to potrestal. Ten, presvedčiac sa, že sú to dobrí robotníci, namiesto trestu každému z nich venoval pozemok, stavebný materiál a kravičku. Odvtedy sú v Kurove rodiny Labovských, Klinkovských a Mušinkovcov. Všetko toto sa udialo počas dožiniek pri panskom majeri, preto aj pásmo Kurovčana pozostávajúce zo starodávnych zvykov, temperamentných tancov, piesní a hovoreného slova, sa vola Dožinky pri Majuri.

Podľa vyjadrenia starostu Kocúra Slavomíra Ruskovského a hlavného organizátora festivalu Sylvestra Dorokhazyho, bola to nádherná bodka za Kocúrskou žatvou 2008 roku.

Prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc.
/ krátené /