KUROVSKÉ VIANOCE V KOŠICIACH
Založili ju manželia Popovcovi a po odchode do dôchodku štafetu odovzdali synovi Ivanovi a neveste Jane, ktorí úspešne pokračujú v šľapajach rodičov. Do tohoročného programu vianočných zvykov zapojili aj svoje deti - 9-ročného Ivanka a 7-ročnú Karínku. V Košiciach reprezentovali zvyky Rusínov a Ukrajincov.
Ich program bol rozdelený do dvoch častí. V prvej Kurovčania predviedli štedrovečerné zvyky - veliju. Gazda (Milan Špirko) priniesol na scénu nevymlátený snop žita z poslednej úrody a s príslušným vinšom postavil ho do kúta - pod sväté obrazy. Keď vyšla prvá zornička, celá rodina odišla umývať sa do potoka. Dedo (autor tých riadkov, scenárista a moderátor programu) zostal na scéne a v rýdzom kurovskom nárečí porozprával o vianočných zvykoch svojej dediny. Poslednou z potoka sa vrátila gazdiná s vodou v šechtári. Rodina pokľakla a pomodlila sa staroslovanský Otčenáš. Potom všetci zasadli k štedrovečernému stolu otočenému reťazou („žeby sja čeľad v kupočci trimala"). Gazda zavinčoval„na poľu úrody, doma priplody, na statočku rozmnožyňa, na ditočkach potišyňa, od paniv lásku, od ľudej počlivisť atd. Gazdiná urobila prítomným pri stole medom kríž na čele („žeby ste nebylijak led, ale solodky jak med") a každému dala strúčik cesnaku s poznámkou: „Pamjatajte, diti moji, česnok devjat boliv zahojit, a žeby ste sja trimali vkupočki, jak česnikovy stručočky". Potom akože nasledovala mačanka, kapustnica, slivčanka, fazuľa, hrach, pirohy a nakoniec bobaľky. S každou stavou boli spojené dôvtipné riekanky a zariekavania. Po večeri do izby prichádzali vinčovníci, napred mladé deti, potom dospelí. Všetko toto bolo znázornené v náznakoch - živo a presvedčivo.
V druhej časti programu Kurovčania predviedli betlehemskú hru - Pastuškovaňa, ktorá v Kurove sa traduje už viac ako 100 rokov. V 50. rokoch ju komunistická vláda zakázala, ale počas „dubčekovskej jari" r. 1968 miestny foklórny nadšenec Adam Konig (dnes už nebohý) ju obnovil a zhotovil pre ňu všetky rekvizity, ktoré sa používajú dodnes. Boli prezentované aj v Košiciach.
Dej hry je jednoduchý. Štyria pastieri na salaši uvidia na oblohe neobvyklý jav -žiaru uprostred temnej noci. Zavolajú k sebe najstaršieho a najskúsenejšieho baču Kuba aby im tento úkaz vysvetlil. Ten zo začiatku žartuje, ale nakoniec vysloví domnienku, že to môže byť znamenie o narodení mesiáša Ježiša Krista. Túto domnienku potvrdia dvaja anjeli, prichádzajúci s betlehemom. Pastieri ich vítajú spevom kolied a potom kráčajú do betlehema pokloniť sa novonarodenému Kráľovi a odovzdať mu svoje dary. Prvý mu daruje jahňa, druhý - capa, tretí - hrudu syra, štvrtý - kolísku a najstarší Kuba prehlási:
A ja staryj prestarityj, neznám što ti podarili.
Dal bym ti zlatý dukáty, ale neznám de jich vzjati.
Dal bym sribra na tvij oltár, ale nemám ani grajcar.
Dal bym ti fľašku paľenky, ale ty išči maľenkyj, hoden byjes sja napiti i balamutu robiti.
Radše myjú vypijeme, a tobi zaspivajeme.
Daruje Isuskovi najcennejší poklad - ľudovú koledu, ktorú spolu s ním zaspievajú všetci účinkujúci.
Kulmináciou hry bola žartovná kázeň Kuba - z kazateľnice zostrojenej z pastierskych palíc. Obecenstvo prijalo vystúpenie Kurovčanov s nadšením, ktoré vyjadrovali potleskami aj počas vystúpenia.
Kurovská „rodina" zostala na scéne počas celého predstavenia. Prichádzali k nej vinčovníci aj z iných súborov. Dedo ich častoval pálenkou a gazdiná koláčmi a bobáľkami (dovezenými z domu).Nakoniec všetci účinkujúci (so zapálenými sviečkami) zaspievali cirkevnoslovanskú koledu Roždestvo Tvoje, Christe Bože naš a slovenskú - Tichá noc. Bolo to dojemné zakončenie neopakovateľného večera, ktorý nikoho z prítomných nenechal ľahostajným. Veľká sála kultúrneho domu leteckej školy v Košiciach bola zaplnená do posledného miesta. Tí, ktorým sa nedostalo miesta na sedenie (a takých bolo takmer sto) stali z obidvoch strán počas celého dvojhodinového programu.
Po skončení predstavenia ku Kurovčanom prichádzali vzácni hostia a vyjadrovali svoju vďaku. Generál Kačmár, medzi iným, povedal: „Vaše vystúpenie bolo najkrajšie zo všetkých. Mňa osobne prenieslo do časov mladosti, lebo aj ja pochádzam z vášho kraja - z obce Kobylnica pri Giraltovciach". K jeho hodnoteniu sa pridal aj riaditeľ školy pplk. Jaroslav Cignár, ktorý zo scény ubezpečil prítomných, že toto vynikajúce podujatie bude pokračovať aj na budúci rok.
Mikuláš Mušinka.Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Kamarat Vasyľovi:
-Vasyľu, včera jem ťa viďiv, jak vychodyš z korčmy...
-Što narobyš, často jem tam - no byvaty tam ne možu...!