Kúsok neba na zemi

HUMENNÉ. Lýdia, Miroslaw a Bogdan Trochanowskij z Poľska okrem toho, že sú súrodenci, majú spoločné aj netradičné povolanie. Sú ikonopisci. Píšu ikony na steny chrámov a na drevo. Ich tvorba sa nachádza po celom svete – v Rusku, Jeruzaleme, Amerike, Alexandrii, Nemecku či Anglicku. Miroslaw sa tejto profesii venuje už 17 rokov, taktiež získal ocenenie Asociáciou poľských architektov za najlepší rozpis v chráme v Bielsk Podlaski. Spolu s Bogdanom pokračujú s ďalšou etapou rozpisu v Pravoslávnom chráme sv.Cyrila a Metoda v Humennom. O ceste za umením, ktoré sa píše štetcom, sme sa zhovárali s Miroslawom Trochanowskim. 

 

Ako sa začal váš príbeh spätý s ikonami? 

„Na štúdium  ikonopisectva sa najprv dala moja sestra. Môj pôvodný plán bol iný a mal som začať študovať klasickú maľbu a brat Bogdan mal nastúpiť na tú istú školu ako sestra. Osud to ale zariadil inak a Vysokú školu ikonografie v Bielsk Podlaski som vyštudoval ja. Nie je to len o maľovaní, resp. písaní. Ikonopisec by mal v prvom rade ovládať teológiu a naštudovať si, o čom bude písať.“ 

 

Ako vyzerá pracovný deň? 

„Niekto by si myslel, že je to ľahké... opak je však pravdou. Nie je to len fyzická práca, ale predovšetkým duchovná. Hovorí sa, že písanie ikon je modlitba. Ešte pred tým, ako sa pustím do roboty, sa každé ráno pomodlím. Bez toho to nejde, pretože mi to pomáha. Najdôležitejšie je sústrediť sa na prácu a nenechať sa zbytočne rozptyľovať inými myšlienkami. Mne sa to občas stane a vtedy mi pomôže počúvanie textov Písma Svätého.“ 

 

V čom spočíva tajomstvo ikony?

„Ako povedal Athinagoras I., niekdajší konštantínopolský arcibiskup a ekumenický patriarcha, je dobré, že sa vraciame späť ku kanonickej ikone, ale nemalo by to byť len o archeológii. Ikona má stále žiť, každá z nich je totiž jedinečná a autentická. Vždy mám predlohu, podľa ktorej si načrtnem, čo budem písať, no vkladám do toho aj svoju vlastnú predstavivosť. Ikony sa píšu svetlom, preto začínam od najtmavších, na ktoré postupne vrstvím stále svetlejšie farby, až sa dostanem k malým detailom. Pracujem s prírodnými farbami, ktoré miešam s akrylom. Presný odtieň si pripravujem priamo v chráme, pričom niektoré farby musím dodržať tak, ako je to uvedené v kanóne. Každý centimeter steny premaľujem niekoľkokrát, kým vznikne výsledná ikona. Priestorovo mi chrám vyhovuje, pretože sa lepšie pracuje na veľkých plochách.

 

„Keď bude chrám rozpísaný ikonami, bude predstavovať kus neba na zemi,“ dodal v závere rozhovoru Peter Humeník, dekan Pravoslávnej cirkevnej obce. 

 

-latt

Foto