Laborecký či Valaškovský? Most, ktorý nezničili ani dve svetové vojny

 

HUMENNÉ. V tomto roku slávi svoje 117. narodeniny. Prežil časy Rakúsko – Uhorska, stal sa svedkom oboch svetových vojen a “hlavnou postavou” 700. výročia prvej písomnej zmienky. Reč je o Valaškovskom moste, ktorý spája brehy Laborca. Dominanta Južného námestia dýchajúca históriou i romantikou. Ruku na srdce... kto sa na ňom nezastavil, aby sa pokochal výhľadom na lesknúcu sa hladinu rieky? V nasledujúcich riadkoch odkryjeme tajomstvá i fakty v poradí deviatej „topky“.

 

Most bol postavený v roku 1900. Keďže už viedla cesta do Sniny, Stakčina i Uliča, bol dôležitým cestným uzlom. „Naprojektovali ho maďarskí kráľovskí inžinieri, ktorí pochádzali zo Satoraljaujhely. Na moste sú dve tabule, kde sú napísané ich mená. Železné konštrukcie vyrobila firma v Budapešti a potom to tu doviezli,“ začal svoje rozprávanie pri šálke kávy amatérsky historik Michal Kirschner.

 

Stavba mosta sa stala historickou udalosťou.

„Používali sa horúce nity. To znamená, že každý jeden nit sa rozžeravil. Veľkými kliešťami sa podal ďalšiemu pracovníkovi na moste; ak bol vysoko alebo na ťažko prístupnom mieste, tak sa dal do vedra a vytiahol. Montáž prebiehala tak, že sa nit zasunul do otvoru, čím sa plechy spojili. Takzvaný podávač mal zospodu kladivo s otvorom, druhý hore s polguľovitým otvorom, stlačili to a zbúchali dokopy. Nit vychladol a držal. Partia chlapov dokázala za zmenu urobiť aj dvesto nitov. Bolo to veľmi prácne,“ opísal priebeh výstavby. Pri moste sa nachádzala aj malá kováčska vyhňa, kde sa nity žeravili. Tie boli dlhé približne 3,5 centimetra. Rovnakou metódou bol skonštruovaný symbol Paríža – Eiffelova veža i slávny parník Titanic. „Ten však bol o 12 rokov mladší ako most. Nity boli dlhé sedem centimetrov. Miesto oceľových použili železné. Keďže narazil do ľadovca, nity sa rozpárali. Oceľ je pružná a myslím si, že parník by sa len zdeformoval, ale držalo by to,“ porovnal Kirschner. 

 

Veľká vojna mu neublížila 

„Cestný most spolu so železničným cez rieku Laborec patrili k vojensky najvýznamnejším objektom v Humennom. Ich obsadenie umožňovalo využitie mesta ako transportného a zásobovacieho uzla a ich obrane bola preto venovaná mimoriadna pozornosť. Potvrdili to aj boje v novembri 1914. Prístup k mostom kryla výšina Sokolej, ktorej udržanie garantovalo priechodnosť cesty a železnice z Humenného do Sniny,“ píše sa v knihe Stopy prvej svetovej vojny (autormi M. Drobňák, M. Korba a R. Turík). Počas Veľkej vojny nebol poškodený. Bol strategickým miestom, jediným cestným mostom, ktorý spájal oba brehy Laborca a bol najviac vyťažený. „V tom čase neboli ťažké tanky. Prechádzali po ňom konské záprahy, zásobovacie a poštové vozy. Väčšina vojakov sa prepravovala po železnici,“ ozrejmil Michal Kirschner. 

 

Laborecký či Valaškovský?

„Most sa volal Laborecký, Valaškovský nie je správne pomenovanie. Humenčania ho tak začali volať. Valaškovce bola horská osada „na kóte 620“, žili tam valasi, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a chovali dobytok. V roku 1936 ich vysťahovali, aby sa vytvoril vojenský priestor. Celá dedina zišla dole, postavili sa im rovnaké domy, hospodárske budovy. Česko-slovenská armáda vytvorila strelnicu pre delostrelcov, hneď bolo letisko v Kamenic nad Cirochou. Vlakom prišla kolóna vojakov na cvičenie, ktorí prechádzali cez mesto, na most a hore na 620 cvičiť,“ načrel do histórie Kirschner.

 

„Tŕňom v oku“ počas druhej svetovej vojny

Obranný generál Heinritzi nariadil, že sa most vyhodí do povetria. Nemeckí ženisti (špeciálna skupina vojakov, ktorá stavia mosty, cesty, železnice) ho podmínovali. Cieľom bolo odstaviť ruskú armádu. „Bol tu starý pán Ulan a keď išiel z krčmy, nožom zvaným Sarajevo prerezal káble. No nie všetky. Keď ho Nemci vyhodili do vzduchu, spadla len časť, ktorá je pri knižnici. V podstate ho zachránil z polovice. Neskôr postúpila ruská armáda a aby prešli na druhú stranu mesta, skonštruovali takzvaný odklon – drevenú časť mosta, ktorou nahradili zničenú polovicu. Prešli na druhú stranu a utáborili sa,“ vysvetlil amatérsky historik. Dodnes vidieť v Laborci drevené piloty – základy mosta, ktoré urobili ruskí ženisti. Menšie tanky po ňom prešli, väčšie sa prebrodili, keďže rieka bola ešte plytká.  Po vojne začali most rekonštruovať. „Je vidieť na kovovej konštrukcii, že ju opravovali. Je tam plat, ktorý znovu prinitovali. Už to ale nerobili tou istou metódou,“ doplnil Kirschner.

 

Prežil aj povodne, ktoré prišli v jarných mesiacoch. Bohužiaľ, jedna z nich si vyžiadala aj ľudské životy. Do sedemdesiatych rokov bol jediným cestným mostom cez Laborec. Za socializmu bola v Humennom tanková posádka a približne 250 tankov v kasárňach. Chodili cvičiť na „kótu“ a prechádzali od kasárni, cez námestie, Valaškovský most až do výcvikového priestoru. V súčasnosti je Národnou kultúrnou pamiatkou a k dispozícii je len peším a cyklistom.

 

-latt-; 

 

foto: internet