Ladislav Koudelka sa cíti byť krajčírom aj keď manažuje

Narodil sa vraj s ihlou, nožnicami a harmonikou vo vienku. Bol totiž synom krajčíra, ale jeho rodina, pôvodom z Prostějova, mala v tomto remesle viacero odborníkov. On sa už narodil v Hunkovciach. Cíti sa však krajčírom každým cólom. Skôr, než sa rozhodol pre odevnú školu, často pomáhal otcovi, pôvodom z Kysúc, pri šití. Do školy preto prišiel pripravenejší ako jeho spolužiaci. Neskôr študoval na Vysokej škole textilnej v Liberci a stal sa v rámci textilnej firmy Slovakotex najmladším riaditeľom.

Nemýlite sa, hovoríme o súčasnom generálnom riaditeľovi Svik Svidník Ladislavovi Koudelkovi. Svik prešiel po revolúcii v roku 1989, kedy Koudelka musel odísť z funkcie riaditeľa, lebo ako hovorí, stal sa nežiadúcim, prerodom. Do roku 1992 sa dostal do likvidácie a z 1 400 zamestnancov ostalo sotva 300. Vtedy sa zase objavil na scéne, aby fabriku s partnermi sprivatizoval. Neskôr do nej vstúpil taliansky investor a v súčasnosti sa z niekdajšieho partnera stal majoritný vlastník stále sa rozširujúcej fabriky.

Nás však Koudelka viac zaujímal ako človek. Nebolo ľahké preorientovať ho z nabitej pracovnej atmosféry na debatu o súkromí. Neoblomne sme však vyzvedali, až sa postupne rozhovoril. Napríklad o tom, ako obdivoval otca pri hre na harmonike a potajomky sa začal učiť hrať aj on. "Raz mi spadla a poškodila sa. S mamou sme ju síce dali do opravy, ale otec mi už nedovolil dotknúť sa jej. No aj tak som sa naučil hrať. Keď som mal 14 rokov, chodil som hrávať na zábavy a svadby s Cigánmi. Za noc som zarobil 50 korún a ráno som išiel s opuchnutými plecami aj očami do školy. Vtedy sa stali dve veci. Začal som si vážiť peniaze a naučil som sa chápať mentalitu Rómov. Rozumiem im, sú to dobrosrdeční a veselí ľudia. Dokážu veľa, keď dostanú šancu," spomínal a v očiach mu hrali šibalské ohníky.

Napokon, aj iní ľudia nám potvrdili, že tam, kde je Koudelka, zábava stojí za to. Je totiž typom, ktorý sa nielen rád zabáva, ale má dar rozprúdiť zábavu v akejkoľvek spoločnosti. "Asi by som ochorel, keby som si nezaspieval. Milujem muziku." Bol aj fešák. Na strednej škole predvádzal modely. Dokonca sa ocitol aj na firemnom plagáte. Ako so smiechom vraví: "Spomínam si, že som raz predvádzal model kuchárskeho odevu a do rúk mi dali takú poriadne veľkú varechu. Nevedel som, čo s ňou."

Keď už bola reč o zábave a mládenectve, nedalo nám, aby sme sa neopýtali na manželku. Kde a ako ju našiel? "No predsa vo Sviku. Bola najkrajšia z celej fabriky. Pochádza z Krajného Čierneho z rodiny s 11 deťmi. Vedela, o čom je život, bola skromná, vždy ma podržala a možno aj preto sme spolu niečo dosiahli," prezradil nám o manželke, ktorú volá Agneška.

V súčasnosti je už na dôchodku, ale voľný čas, a toho nikdy nie je dosť, trávia spolu aktívne. Hoci ich láka domáce zázemie a pokoj, často cestujú. "Nie je spokojná s tým, že je doma celé dni sama. Keď mám voľný čas, snažím sa vybrať taký program, aby som jej vynahradil svoju neprítomnosť. Cez víkendy, ak sú voľné, si stále niekde vyrazíme."

Vychovali spolu dvoch synov a dcéru. Synovia Ladislav a Kristián idú v otcových šľapajách, teda pracujú v textilnom priemysle. Ladislav vo výrobe vo Sviku a Kristián v obchodnej činnosti v Bratislave. Dcéra Marcela je medička a žije v Prahe. Koudelka je na prahu šesťdesiatky už aj niekoľkonásobným dedkom.

Zdalo by sa, že v plnom nasadení už dosiahol všetko. Keďže sme však postrehli jeho temperament, opýtali sme sa, či má ešte nesplnený sen. "Ani nie, ale nemôžem byť bez práce. Niekedy mi je ľúto, že nemám o desať rokov menej s tými skúsenosťami, čo mám teraz. Práca chodí všade okolo nás, len ju treba zdvihnúť zo zeme tak, aby nám v krížoch neseklo. Bojím sa, že už nemám veľa času," zamyslel sa nahlas a pokračoval: "Na poslednej dovolenke na Rhodose som po niekoľkých dňoch oddychu začal na balkóne kresliť na servítku kontúry projektu. Kým som odišiel domov, mal som jasnú predstavu a myslím, že sa mi ho podarí uviesť do praxe."

Neprezradil nám síce podrobnosti, ale vraj nič nerobí polovičato a aj keby to malo byť to posledné, dotiahne veci do konca.