Lebo mojimi očami...

 

Toto je príbeh niekoľkých ľudí, ktorí sa zamilovali do fotky. Príbeh, ako chceli túto lásku preniesť aj na iných, a zároveň ukázať, že fotografické podujatia by nemali byť len doménou veľkých miest. A tak ukázali kus fotografického umenia ľuďom z troch koncov slovenského, či rusnáckeho sveta na Horehroní, Zemplíne a Šariši. Zároveň sa ich pokúsili inšpirovať, aby sa snažili nafotiť kraj, ktorý tak dôverne poznajú. Ale tešili sa aj na hostí, ktorí priniesli nový pohľad na miesto, v ktorom sú možno po prvýkrát. Nazvali to "Mojimi očami." Lebo každého oči sú iné, jedinečné, a žiaden pohľad nemôžeme obviniť z toho, že je zlý. Príbeh mal šťastný koniec. Fotografovanie v Šumiaci (22. mája), Medzilaborciach (26. – 27. júna) a Chmeľovej (11. septembra) prinieslo svoje ovocie, aby potom veľké mesto videlo ako to v týchto "koncoch sveta“ chodí.
 

A tak sa v piatok 10. decembra zišla hŕstka fanúšikov fotografie, ktorých nečas neodradil, a prišli si do budovy Doprastavu v Bratislave pozrieť 26  víťazných fotografií a defilé z úspešných, no neumiestnených fotografií v projekcii na plátne.

Celý večer sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére, organizátori a porotcovia rozprávali o jednotlivých miestach, myšlienke podujatia, ľuďoch, s ktorými sa tam stretli, atmosfére, ktorá tam vládla. Prišiel aj víťaz chmeľovskej časti Bohuš Tabák, ostatní sa nám prihovorili len e-mailom. Úvod aj záver spríjemnili svojimi spevmi Dominika a Dajana Margetové zo Šumiaca a Peter Štefaňák z Malého Lipníka so svojou harmonikou. Vo veselom duchu pokračovala vernisáž aj po skončení oficiálnej časti. Horehronské, spišské, šarišské, či zemplínske hlasy a rusnácku nótu bolo počuť celý večer. A pri tom všetkom sa vynímali fotky, zábery, ktoré sa už nepodarí zopakovať. Lebo mojimi očami....

V mene svojom, ale aj v mene Juraja Károlyho a Davida Trčku, ďakujem za príbeh, ktorý sme vďaka projektu mohli prežiť, miesta a ľudí, ktorých sme mohli spoznať, atmosféru, ktorú sme mohli precítiť. Ďakujeme Jankovi Lipinskému a jeho manželke, za to, že sa stali dušami projektu.

A že sme všetkým ukázali, že aj "konce sveta" majú, čo ukázať...

Denisa Margetová

 

PS: ... a my všetci, už tu chválení, svorne spolu ďakujeme Deniske (ktorej skromnosť nedovolí oceniť vlastný  vklad do projektu)  a už teraz sa  tešíme na zimnú podobu fotodňa v jej rodisku na Šumiaci. Bude to skvelý januárový víkend, my vieme... Pozývame aj Vás!

Fotky z bratislavského večera hľadajte tu: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5540&l=sk